Muž, ktorý žil v budúcnosti

Otec z neho túžil mať právnika, no jeho viac ako paragrafy lákali romány Victora Huga či Alexandra Dumasa. V školských laviciach si do zošita nakreslil mechanického slona s dymiacim chobotom a ako 11-ročný utiekol z domu a nechal sa naverbovať ako plavčík na loď do Indie.
V roku 1865 predpovedal cestu človeka na Mesiac, o šesť rokov neskôr opísal, aké to je byť 20-tisíc míľ pod morom a zvládol aj cestu okolo sveta za 80 dní. Jules Verne by mal dnes 179 rokov.
Dva romány za rok
Jeden z najznámejších francúzskych spisovateľov vyrastal na pobreží rieky Loire v meste Nantes. Pôvodne sa uberal cestou, ktorú mu predurčil otec, no pred sedením v advokátskej kancelárii uprednostňoval výlety do sveta literatúry. Jeho spisovateľskú dráhu rozbehli drobné divadelné hry, k písaniu ktorých sa dostal aj vďaka priateľstvu s Dumasom. Neskôr pocítil túžbu zhmotniť svoje myšlienky do románu. Na napísanie toho prvého ho inšpirovalo stretnutie s istým novinárom, ktorý mu odovzdal množstvo poznatkov o aeronautike.
V roku 1862 bol hotový rukopis Päť týždňov v balóne. Verne s ním vraj obišiel 15 vydavateľstiev, kým narazil na Pierra Jula Hetzela, s ktorým podpísal zmluvu na 20 rokov dopredu. V nej sa zaviazal napísať každý rok dva romány za 20-tisíc frankov. Hovorí sa, že práve Hetzel sa výraznou mierou podpísal pod úspech Vernových kníh, keďže mu do textov aktívne vstupoval a strážil ich umeleckú kvalitu.
Stratený v Bratislave
V roku 1892 bol už Jules Verne svetoznámym literátom a mal aj možnosť viac cestovať po svete. V spomínanom roku navštívil Viedeň, Budapešť a zablúdil aj do Bratislavy (vtedy Prešporku). O odhalenie tohto faktu sa zaslúžil už zosnulý filmový historik Ivan Rumanovský, ktorý sa pokúsil aj o rekonštrukciu jeho pobytu. Verne si vraj naplánoval krátku prehliadku nášho mesta, sprevádzať ho mal istý maďarský spisovateľ.
Ten však na poslednú chvíľu účasť odvolal a Verne tak ostal stratený v bratislavských uličkách. V malej kaviarni našťastie stretol študenta teológie z Myjavy, ktorý vedel po francúzsky a za drobný poplatok mu ponúkol sprievodcovské služby. Ján Maliarik (tak sa údajne študent volal) netušil, s kým má tú česť, dozvedel sa to až po tom, čo mu Verne poslal balíček svojich kníh s osobným venovaním.
Devín alebo Tajomný hrad v Karpatoch
Vernovi sa údajne na Slovensku veľmi páčilo. Navštívil vraj aj okolie Bratislavy, učaroval mu hrad Devín. "Od prvej chvíle som ním bol mimoriadne uchvátený. Tichá a mierna rieka Morava sa pod strmými skaliskami vlievala do dravého Dunaja. Vysoko na nádhernom kopci ležali ruiny starého hradu. Vidiac tieto trosky, toto zbúranisko, okamžite som vedel, že môj nový román sa bude odohrávať okolo tohto hradu," napísal.
Niet vraj pochýb, že dielo, ktoré vydal pár mesiacov po tejto návšteve - Tajomný hrad v Karpatoch - má predobraz v Devínskom hrade. Verne vraj veľa času strávil aj rozhovormi s dunajskými prievozníkmi a je možné, že niektorí z nich sa objavili v románe Lodivod dunajský. Uchvátený bol tiež krásou slovenských žien. "Zájdite si na Slovensko a nájdete tam najkrajšie modely pre portréty Madony," vyznal sa.
Jules Verne je považovaný za zakladateľa žánru science-fiction, hoci v skutočnosti ho viac ako vedecké vynálezy fascinoval svet. Aj preto je vedecko-fantastická vlastne len tretina jeho románov, zvyšok tvoria cestopisné diela. I keď zásadný rozdiel medzi nimi nie je. A svojimi víziami budú ešte dlho fascinovať nielen deti, ale aj dospelých.