Slávnostné udeľovanie filmových cien Oscar je už tradične spojené s očakávaním škandálov, afér a kurióznych momentov. História si ich pamätá veľa. Predovšetkým 70. roky sa zapísali hneď niekoľkými momentmi. V roku 1973 museli na chvíľu prerušiť televízny prenos po tom, čo fotograf Robert Opal prebehol nahý cez javisko. Malo ísť o mierový protest. V tom istom roku si Oscara za úlohu vo filme Krstný otec odmietol prevziať Marlon Brando. Týmto gestom chcel protestovať proti zlému zaobchádzaniu s pôvodnými americkými Indiánmi. Na ceremoniál poslal údajne pôvodnú Indiánku, ktorá mala "protestnú reč" predniesť namiesto neho. Neskôr sa objavili špekulácie, že išlo len o herečku, ktorá mala Indiánku zahrať. Tri roky pred ním sa ceny vzdal aj herec George C. Scott. Ten vraj opovrhoval charakterom muža, ktorého vo filme, za ktorý bol nominovaný, stvárnil (no už v roku 1961 vyhlásil, že ocenenie Oscar nikdy nebude akceptovať). Čo sa týka rekordov, najdlhšie "standing ovation" si vyslúžil v roku 1972 Charlie Chaplin pri preberaní čestného Oscara. Najdlhší prejav zas mala herečka Greer Garson, ktorá v roku 1942 namiesto povolených 45 sekúnd rečnila až 7 minút. Herec James Dean je jediným hercom, ktorý získal dve nominácie na Oscara aj po tom, čo zomrel. O tom, že členovia akadémie majú aj zmysel pre humor, nás presvedčili v roku 1937, keď Walt Disney dostal za film Snehulienka a 7 trpaslíkov okrem čestného Oscara aj 7 malých. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1942 až 1944 boli bronzové pozlátené sošky Oscara v dôsledku šetrenia nahradené sadrovými odliatkami. Akadémia po vojne odliatky vymenila držiteľom za originály.