Marie Poledňáková, režisérka úspešných filmov Jak vytrhnout velrybě stoličku, Jak dostat tatínka do polepšovny a českej komédie storočia S tebou mně baví svět, je konečne späť. Po takmer šestnástich rokoch. S novou rodinnou komédiou Jak se krotí krokodýli
Režisérka sa netají tým, že chce pokračovať v tom najlepšom, čo začala začiatkom 80. rokov. A tak na filmovom pláte opätovne ožívajú hlavné postavy "veľryby" -- bývalá baletka Anna (tentoraz naša Ingrid Timková), zabudnutý tatínek Luboš (Miroslav Etzler), odrastený Vašek (Jiří Mádl) či svojrázny dedo (Václav Postránecký), dobré nápady, humor a chytľavé pesničky. No a, samozrejme, decká, ktoré sa vyberú na dobrodružný výlet do školy prírody vo Vysokých Tatrách...
Akokoľvek sľubne znie pozvánka na ďalší podmanivý zážitok, prvá polovica filmu môže diváka sklamať. Pokrivkáva to najdôležitejšie -- scenár. Kým divák pochopí "vo co vlastne kráčí", topí sa v epizodických útržkoch nejasného deja a hľadaní kľúča k jednotlivým postavám a ich vzťahu k okoliu. Následnou obeťou sú aj herecké výkony, ktorým chaotické strihy nenechávajú veľký priestor na rozohratie. Kým Timková má aspoň výhodu podobnosti s Janou Preissovou, Etzler pôsobí v tieni Františka Němca značne nesympaticky. Ešte šťastie, že druhá polovica filmu zachraňuje všetko, čo sa dá. Dej, postavy i celý film. Hlavným zdrojom situačnej komiky je najmä Václav Postránecký v úlohe mladistvého deda a trio jeho lovkýň -- prsnatej dedinskej krásky Julči (Bára Štěpánová), profesorky Káji (Jaroslava Kretschmerová) a dobráčky Bobulovej (Eva Holubová). Práve Holubová so svojou úprimnou snahou bojovať o svoju lásku a stať sa krásnou laňou či už pred zrkadlom v natáčkach alebo s káričkou za bicyklom, je jednou z najvďačnejších figúrok filmu. Hviezdou detských postáv však trochu prekvapujúco nie je štrbavá Amálka, dcéra Anny a Ľuboša, ale jej kamarát, hnedooký Vítek (Tomáš Peč) nadväzujúci na tradíciu nezabudnuteľného Pepina zo S tebou mně baví svět. Jeho hlášky, trpezlivé čakanie na list z domu, vlhké mihalnice, keď neprichádza či úprimná radosť z narodeninového darčeka, má schopnosť rozplakať aj najtvrdšie povahy. Marie Poledňáková to jednoducho s deckami vie a malý Koudelka je toho len ďalším dôkazom. Ani znaky modernej doby nepôsobia vo filme umelo či násilne -- jeho hlavnými nositeľmi je práve Vítek Koudelka s dvoma exotickými "taťkami a mamkami" žijúcimi v jednej domácnosti... Slabším momentom je opäť akoby narýchlo dopísaný záver. Dobre rozohratá zápletka, v ktorej bojuje Anna s predtuchou Lubošovej nevery, odchodom z divadla a odhalením Vaškovho klamstva, dramatická scéna v rieke, je za pár sekúnd zázračne rozriešená a Anna v Lubošovom náručí pritúlená.
Za spomenutie stojí aj obraz Slovákov, chaty Brnčalky pri Zelenom plese a jej obyvateľov. On, správca, na prvý pohľad tvrďas, ale v podstate dobrák, ona čiernooká dobrosrdečná kuchárka plná krvi a mlieka. A chata Brnčalka s nefungujúcou práčkou a zatečeným záchodom. Jednoducho služby na štýl made in Slovakia. Poledňáková využíva aj príležitosť na malý patriotizmus a spropagovanie krás vlastnej krajiny -- film je popretkávaný malebnými obrázkami Prahy, českého vidieka, pohárom zaroseného piva či naloženými utopencami. To len našim tatranským krásam musí opäť robiť reklamu český film...
Jak se krotí krokodýli novou komédiou 21. storočia asi nebudú, ďalšou milou a oddychovou snímkou určite áno. S jasným posolstvom nevtieravej kritiky najdôležitejšej a momentálne trochu zdeformovanej zložky -- rodiny. Bez nasladnutého pocitu prázdnej patetickosti
StoryEditor