V českej kinematografii bolo uplynulý týždeň rušno. Nešlo o ďalšieho Oscara, ani o nový rekord v diváckej návštevnosti, ba ani o nakrúcanie amerického trháku v českých lokalitách. Išlo "len" o peniaze. Prezident vrátil parlamentu novelu zákona o kinematografickom fonde. Po tom, čo poslanci tento zákon už dvakrát schválili, na poslednej schôdzi parlamentu pred nastávajúcimi voľbami sa im to nemohlo podariť. Chýbali tri hlasy. Reakcie filmárov prišli vzápätí. Po rozhorčených vyjadreniach nastal protest aj na medzinárodnom fóre -- českí producenti prerušili svoju účasť v spoločnom česko-slovensko-poľskom stánku na MFF v Cannes, stiahli svoje filmy zo súťažných premietaní na festivale v Zlíne a podobne uvažujú aj o festivale v Karlových Varoch. "Nechceme pod hlavičkou Českej republiky reprezentovať politikov, ktorí nedávajú kinematografii štátnu podporu," uviedol predseda Asociácie producentov v audiovízii Pavel Strnad. Prečo vlastne vznikol taký politický aj kultúrny rozruch? Predovšetkým kvôli tvorbe zdrojov fondu. Novela mala zaviesť povinnosť televíznych vysielateľov aj videodistributérov odvádzať do fondu tri percentá výnosov za vysielanie reklamy a teleshoppingu, resp. za predaj a požičiavanie videonosičov. Nie je to nič neobvyklé, veď dobrovoľná alebo povinná spoluúčasť televízií na financovaní filmovej produkcie funguje vo väčšine krajín EÚ a príjmy z tejto oblasti majú najväčší podiel (33 percent) na tvorbe podporných zdrojov pre film v európskych štátoch. Chybou však je, ak tento systém nie je kompenzovaný inými výhodami pre televíznych vysielateľov (napríklad zvýhodnené investície do filmových projektov) a ak aspoň rovnakou mierou do filmovej kultúry a priemyslu neinvestuje štát. Nejednotnosť názorov na tento kľúčový problém je prirodzená, no pre filmovú kultúru osudná. Podobnú príučku dostali pred štyrmi rokmi aj slovenskí filmári, keď prezidentom vrátený zákon o fonde odchádzajúci parlament už neprijal. Český aj slovenský film potrebujú viac peňazí. Nie však len na úkor iných podnikateľov, ani bez zodpovednosti a stimulujúcej úlohy štátu.
Autor je filmový kritik.
StoryEditor