Festival študentských filmov ÁČKO, ktorého 11. ročník usporiadala uplynulý týždeň Filmová a televízna fakulta VŠMU, naznačil viac než len prísľub nových nápadov pre slovenskú kinematografiu. Celkom 132 filmov od viac ako stovky mladých režisérov predstavovalo v troch základných kategóriách (hraný, dokumentárny a animovaný film) viac ako 30 hodín premietania. Porovnanie s filmami z Prahy, Zlína, Madridu, Berlína, Kodane, Londýna či z ďalších vysokých filmových škôl znovu ukázalo, že slovenskej kinematografii nechýba kreatívny potenciál, ale najmä podmienky pre jeho uplatnenie a rozvoj. Viaceré zo študentských filmov totiž znesú nielen tvorivú konfrontáciu v kontexte vysokých škôl, ale aj verejné uvedenie v kinách či v televízii. No na rozdiel od svojich zahraničných kolegov sú naši filmoví študenti a ich škola čoraz väčšmi odkázaní na externé zdroje (granty ministerstva kultúry, koprodukcie alebo sponzorské príspevky). Tvorba študentov našich vysokých umeleckých škôl, bez ktorej je toto štúdium nemysliteľné, sa totiž v porovnaní s vedou či výskumom na iných školách akoby ocitla v pozícii záujmovej činnosti, na ktorú vraj netreba veľa verejných peňazí. Pritom opak je pravdou: tvorba filmových diel je nemenej finančne náročná a pre slovenskú spoločnosť i ekonomiku rovnako dôležitá ako akákoľvek činnosť inej vysokej školy. Môže totiž priniesť nielen nové myšlienky, ale aj investície do audiovizuálnej oblasti. No ak je filmová fakulta zo svojho rozpočtu schopná pokryť iba menej ako tretinu svojich oprávnených potrieb a väčšinu zdrojov si musí hľadať inde, tak vzniká nielen nerovnosť príležitostí pre študentov, ale aj ohrozenie akademickej slobody a nezávislosti tvorby. A to -- na rozdiel od pozoruhodných diel mladých filmárov - určite nie je dobrý signál pre budúcnosť slovenskej audiovizuálnej kultúry.