Pri otázke o inšpirácii väčšinou umelci natárajú najväčšie hlúposti o tom, ako chceli zachytiť čaro chvíle či nálady. V skutočnosti však za množstvom veľkých diel stoja úplne prozaické dôvody. Aby niekto napísal tragickú hudbu, nemusí žiť niekoľko mesiacov predtým v depresii. Romantizovanie aktu tvorby majú na svedomí predovšetkým filmy a knihy. Na druhej strane však práve sfilmovaný príbeh Mozartovho Requiem alebo Rachmaninovho Klavírneho koncertu d-mol pomohli spopularizovať klasickú hudbu. Po koncerte s náročným dielom ruského skladateľa sa vo skvelom filme režiséra Hicksa Žiara psychicky zrúti geniálny klavirista. Príbeh natočený podľa skutočnej udalosti už nehovorí o tom, ako vlastne vznikol v poradí tretí klavírny koncert Sergeja Rachmaninova (1873 -- 1943). Rachmaninov patril ešte do starej generácie skladateľov, pre ktorých bolo neodmysliteľné svoje virtuózne diela premiérovať na klavíri. V roku 1909 dostal lukratívnu ponuku na niekoľkomesačné koncertné turné po Amerike. Lásku k rodine a domovine zatlačila do úzadia pragmatická túžba po automobile. Treba si uvedomiť, že vlastníctvo tohto dopravného prostriedku bolo na začiatku 20. storočia omnoho exkluzívnejšou záležitosťou ako dnes. Maestro sa preto v krátkom čase rozhodol napísať nové dielo (a tak získať ešte väčší honorár). Stihol to za pár letných týždňov v lete 1909, istý čas mu však trvalo, než ho "dostal do prstov". Všade nosil so sebou kópiu klávesnice, na ktorej driloval náročný prstoklad. Koncert plný ohnivých virtuóznych pasáží a lyrických ruských melódií sa vydaril a stal sa jeho najviac ceneným dielom.
Najnovšiu nahrávku populárnej kompozície má na svedomí mladý virtuóz čínskeho pôvodu Lang Lang a Petrohradský filharmonický orchester pod vedením dirigenta Juriho Temirkanova (Telarc/Divid). Langovi sa nestalo to, čo jeho predchodcovi vo filme -- s ťažkým dielom sa úspešne popasoval. Čo sa týka orchestra, hrá tradične dobre, ako vždy, keď Rusi hrajú diela vlastných skladateľov. CD je live-záznamom zo slávnej Royal Albert Hall v Londýne. Dokonalá prirodzená akustika priestoru, zvuk klavíra značky Steinway a najmodernejšie nahrávacie technológie (v booklete sú dokonca uvedené aj typy káblov!)... zvukovo nemožno chcieť viac. Okrem Rachmaninova znejú ešte sólové etudy jeho rovesníka Alexandra Skriabina -- veľkého ruského mystika, ktoré sú jeho pokusom o vyrovnanie sa so Chopinom. Zázračné dieťa Lang aj toto "zadanie", pôvodne napísané v roku 1903, zvláda s prehľadom a brilantnou technikou . Došlo vlastne k vzácnej umeleckej symbióze svetových veľmocí -- čínsky klavirista nahral pre americkú firmu diela ruských skladateľov.
StoryEditor