Hana Hegerová - jemný a zároveň výrazný zjav na česko-slovenskej hudobnej scéne. Ak sa dnes povie šansón, myslí sa tým ona. Je symbolom popularity, nevýkupenej podkladaním sa bulváru či vystupovaním na festivaloch politickej piesne. Hviezda, ktorá na hudobnom nebi žiari už takmer polstoročie, sa v piatok prespievala k sedemdesiatpäťke.
Z opery Pohoda
"Hana Hegerová je osobnosť, ktorej hudba i prejav nie sú chvíľkovou záležitosťou. Je to fenomén, ktorý sa vymyká súčasným pravidlám hudobného priemyslu," hovorí hudobník a organizátor hudobného festivalu Pohoda Michal Kaščák. Repertoár, ktorého základy Hegerová budovala v 60. a 70. rokoch s Jiřím Suchým, Jiřím Šlitrom, Petrom Radom či Pavlom Koptom, je natoľko kvalitný, že sa oň môže kedykoľvek znovu oprieť. Podľa českého hudobného publicistu Jana Rejžka majú jej šansóny nadčasovú platnosť, a preto môžu oslovovať stále nové generácie fanúšikov.
Nejde o to, či stále znovu vydáva platne. (Mimochodom, v ostatnom desaťročí jej vyšli len albumy so staršími piesňami.) Jej "zlatý fond" je natoľko silný, že stačí - fanúšikovia na ňu chodia do opery či na tohtoročný festival Pohoda. "To, čo iní doháňajú vydávaním nových piesní, ona nahradí samotnou interpretáciou," myslí si Kaščák. "Jej spev je naozajstný, veríte jej každé slovo a gesto, jej koncerty sú v podstate divadelným predstavením."
Jediná
Výnimočnosť Hegerovej spočíva v tom, že jej piesne boli vždy pre náročnejšie publikum, svojou tvorbou stála vždy mimo hlavného prúdu. Osobitosť jej repertoáru a výrazu je natoľko silná, že možní nástupcovia jednoducho neexistujú. "Sila jej osobnosti je taká veľká, že ak sa ju niekto pokúšal napodobňovať, pohorel. Suma životných skúseností, ktorú vkladá do spevu, sa imitovať nedá," hovorí Rejžek.
Keď skončí Hegerová, skončí aj šansón, ktorý je podľa publicistu skôr dobovou záležitosťou. "Odchádza v podstate celá generácia francúzskych a belgických šansoniérov. A to, že by dnes vyšiel na pódium spevák alebo speváčka v čiernych šatách a spieval len s klavírom, je veľký anachronizmus," hovorí.
Hapkovo habkanie
Hegerovej umelecký život - to sú vzostupy i pády. Z bratislavskej Tatra revue prešla cez pražské divadlá Rokoko a Semafor až na sólovú dráhu a k vystúpeniam v Nemecku či v parížskej Olympii. Sen o závratnej kariére narušilo jedno interview pre Slobodnú Európu a polročný pobyt vo väzení. Hegerová sa však, našťastie, z baru hotela Intercontinental, kde musela tráviť čas po návrate z väzenia, dokázala vrátiť na veľké pódiá. Dôležitá pritom bola jej spolupráca s autorskou dvojicou Petr Hapka, Michal Horáček. Rejžek však nabúrava všeobecnú predstavu o akomsi návrate. "Pokiaľ som niekedy cítil nejakú slabinu v Hegerovej repertoári, tak to bola tvorba Petra Hapku a Michala Horáčka, ktorá patrí k tomu menej kvalitnému. Platňa Potměšilý host nie je zlá, ale Hegerová si už dávno predtým nasadila latku príliš vysoko. Preto je to neporovnateľné," hovorí Rejžek.