Tamara Šimončíková Heribanová má novú knihu. Po štyroch rokoch prichádza so svojou šiestou knihou, napínavým románom inšpirovaným vlastným dospievaním. Pendleri zachytávajú súčasný stav spoločnosti, kedy sa stále viac a viac skloňujú otázky národnej identity a definície národnej DNA.
Cez pútavý príbeh kladie množstvo otázok o vzťahoch, domove, novodobom nomádstve. Našťastie román ponúka aj odpovede na ne. Hlavný hrdina sociológ Martin Knauer prechádza rekonštrukciou vlastnej minulosti, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy.
Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, prepadnutie sa do závislostí a vlastných klamstiev. Nedobrovoľne sa vydáva po stopách spomienok na svoju prvú lásku, nezvestnú Annu, ktorá napriek fyzickej absencii nikdy nezmizla z jeho života.
Sila spomienkového aparátu a nové poznania postupne objasňujú, čo sa udialo pred rokmi, a súčasne menia pohľad na to, čo sa zdalo jasné a nevyriešiteľné. Odvtedy sa totiž zmenilo skoro všetko: on, svet naokolo, osadenstvo študentského kupé, pohraničný slovensko-rakúsky priestor, ktorý tvoril kolorit jeho dospievania, pohľad na cudzie a naše.
Jedno však ostalo: Anna.
Pozrite si VIDEO, čo o knihe hovorí Tamara Šimončíková Heribanová:
V prípade Pendlerov autorka pútavo predstavuje príbehy detí, ktoré priskoro zatvorili dvere od detstva a ktorých krehká detská duša nedokázala spracovať intenzívny stret s cudzím, nepoznaným prostredím.
Osobné svedectvo ako súčasť kolektívnej pamäti
Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, falšovanie vysvedčení, prepadnutia sa do závislostí, vlastných klamstiev, sú len jedným z aspektov pendlerstva, ktoré Tamara v románe opísala.
„Kniha vznikala v mojej hlave niekoľko rokov a keďže je to azda najosobnejšia próza, pristupovala som k celému spracovaniu témy dôkladne,“ spomína Tamara Šimončíková Heribanová.
„Patrila som do generácie detí, ktoré z jedného dňa na druhý vymenili školské slovenské lavice za rakúske. Stali sme sa súčasťou cudzieho školského systému, cudzieho priestoru, ktorý sme sa čo najlepšie snažili pochopiť a ovládnuť. Priskoré vykorenenie z domáceho prostredia, priveľká sloboda vo víre neznámeho sveta prispela k tomu, že mnohí nezvládli dospievanie. Na začiatku svojej cesty urobili činy, ktoré by asi nikdy nespravili, ak by neboli vo svojom dospievaní tak veľmi osamotení.“
V románe Pendleri sa objavuje téma národnej identity, ako aj téma zmeny nášho kontinentu, či už situácia novodobého exodusu, záujem o pravicové extrémistické politické strany v Európe, či mnohé ďalšie.
Čím viac sa hlavný hrdina snaží odkryť nánosy času a nájsť odpovede na konkrétne otázky späté s jeho dospievaním, tým viac sa ponára do otáznikov súvisiacich s ponímaním národnej identity v európskom priestore.
Rekonštrukcia vlastnej minulosti, prepojenej na obdobie počiatku novodobého nomádstva, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli do sveta a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy, je bolestivá, avšak katarzná.
Tamara Šimončíková Heribanová
Autorka próz Predavačky bublín, Bola to len láska, Malá doba ľadová a kníh pre deti Misia Eva, prísne tajné a Misia Eva v Thajsku, ktoré boli zaradené medzi najkrajšie detské knihy Slovenska.
Jej poviedky boli preložené a publikované v antológiách a časopisecky v Rakúsku, Holandsku, Srbsku, Česku, Portugalsku a na Taiwane.
Osem rokov pracovala v časopise EMMA, jej rozhovory, reportáže, eseje a stĺpčeky vyšli v ELLE Czech, GQ Portugal, VOGUE Portugal a VOGUE Czechoslovakia.
Tamara študovala komunikačné vedy a žurnalistiku na viedenskej univerzite, germanistiku na univerzite v Utrechte a marketingovú komunikáciu na Univerzite Komenského. Je internou doktorandkou v Ústave svetovej literatúry SAV.
Od roku 2011 je členkou Slovenského centra PEN, ambasádorkou literárneho geocachingového projektu Knihobežník, od roku 2013 členkou redakčnej rady literárneho dvojmesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky.
V roku 2012 sa spolupodieľala na knihách Příběhy ve znamení touhy a v rámci projektu AVON proti domácemu násiliu na knihe V dobrém i zlém a ještě horším.
Je organizátorkou mnohých literárnych workshopov, besied na základných a stredných školách, gymnáziách a univerzitách. V posledných rokoch sa popri literatúre a publicistike venuje popularizácii tradičných odevov.
Momentálne pod hlavičkou VOGUE Portugal vedie projekt Back to the roots (sociohistorický vývoj tradičného odevu a semiotika krojov v Portugalsku). Tamara žije s dcérou a manželom v Lisabone.