Mirek Dušín, Jarko Metelka, Jindra Hojer, Červeňáček a Rychlonožka - kamaráti, ktorí spoločne vytvorili partiu Rýchlych šípov a hrdinovia najslávnejšieho českého komiksu.
Kultová pätica spisovateľa Jaroslava Foglara ovplyvnila stovky chlapcov aj dievčat, hoci im neprial ani nacistický, ani komunistický režim. Prvý komiks s nimi vyšiel 17. decembra 1938, v časopise Mladý hlásateľ.
Kult odvahy a priateľstva
Dobrodružstvá pätice, ktorej čaru a oslave čestnosti, priateľstva, odvahy aj úcty k prírode prepadli generácie čitateľov, sa za 80 rokov posunuli do roviny kultu. Niektoré ich "hlášky" zľudoveli, postavy ožili v divadle aj na filmovom plátne.
A istá náuka mravov v podaní Foglarových hrdinov tiež viedla k sérii paródií, čo bolo podľa literárneho vedca Pavla Janáčka "dôkazom toho, že pôvodné dielo žije".
Z komiksu, ktorý začal Foglar písať vo svojich 31 rokoch, sála lákavá poézia mesta s jeho uličkami, obchodíkmi, dvormi, ohradami, labyrintom priechodov, schodísk a s priesmykmi činžiakov.
Tento klub piatich chlapcov je hlavnou postavou Foglarovej trilógie Dobrodružstvo v temných uličkách: Záhada hlavolamu, Stínadla se bouří a Tajemství Velkého Vonta.
Rýchle šípy vznikli v napätej dobe medzi Mníchovom a nacistickou okupáciou. V prvom príbehu vstúpil do histórie 17. decembra 1938 blonďáčik, ktorý o týždeň neskôr dostal meno Mirek Dušín.
S ním uzrel svetlo sveta Jarko Metelka. Jindra Hojer sa "narodil" na Štedrý deň ten istý rok a Červeňáček s Rychlonožkom v piatom pokračovaní seriálu, 14. januára 1939.
Podobu im dal Jan Fischer, ktorý sa namiesto práva rozhodol venovať ilustráciám pre vydavateľstvo Melantrich. Ďalšími ilustrátormi boli Václav Junek, Bohumír Čermák a Marko Čermák.
Séria bola natoľko úspešná, že časopis publikoval do mája 1941, kedy bol nacistami zakázaný, celkovo 113 dielov. Po konci vojny vyšiel zákon o zákaze tlačovín, ktoré počas nej vychádzali, čím skončil aj Mladý hlásateľ.
Komiks sa presťahoval do časopisov Junák a Vpřed. Do série pribudlo v rokoch 1946-1948 ďalších 107 pokračovaní. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa Rýchle šípy dostali opäť do nemilosti režimu.
Ďalšie príbehy (už s ilustrátorom Markom Čermákom) vyšli až v roku 1968 a v rokoch 1970-1971 (celkom 88 pokračovaní). Na začiatku normalizácie bola Foglarova tvorba opäť zakázaná.
Ďalších sedem pokračovaní Rýchlych šípov vyšlo až v roku 1986 a posledný v decembri 1989 v denníku Mladá fronta. Celkom vyšlo 316 pôvodných jednostránkových príbehov Rýchlych šípov. Potom sa ich príhody objavili na trhu len v súborných knihách.
A aký bol vlastne začiatok?
"Poznal som staré uličky v Prahe aj v iných mestách, ktorými som jazdil. A tu som narazil na partiu výborných chlapcov, veľmi podnikavých, statočných, ktorí o úžasné dobrodružstvá zakopávali takmer na každom kroku."
"K niektorým som im aj dopomohol. Slovo dalo slovo, a ja som ich prinútil, aby založili čitateľský klub. Čo sa aj stalo. Po rôznych príhodách si dali názov Rýchle šípy a môj sen sa začal napĺňať," napísal Foglar o svojej inšpirácii.
Foglar dokonca Fischerovi v roku 1938 priniesol fotografie "skutočných" Rýchlych šípov, podľa ktorých im potom tento ilustrátor dal ich známu podobu. Podľa Foglara sa ale Fischer nikdy so živými predstaviteľmi osobne nestretol.
"Dohodol sme sa pri tom, že ich mená a adresy zostanú trvalo utajené, aby ich nikto nevyhľadával, nevypočúval a neobťažoval. Utajil som aj miesta, kde klub Rýchlych šípov žil a neprezradím nič z toho, čo o ňom viem," napísal Foglar neskôr.
Pätica Rýchlych šípov sa niekoľkokrát objavila v divadelnom či filmovom spracovaní. Prvýkrát v roku 1969 v deväťdielnom seriáli Záhada hlavolamu, ktorý nakrútil režisér Hynek Bočan, kde napríklad Veľkého Vonta hral Jan Tříska a Jana Tleskače Jaromír Hanzlík.
V roku 1978 nakrútil Tomáš Vorel amatérsku grotesku o založení Rýchlych šípov a v roku 1993 vznikol film Záhada hlavolamu režiséra Petra Kotka.