Filmové festivaly sú už takmer trištvrte storočia neodmysliteľnou súčasťou kinematografie. Od historicky prvého, ktorý sa konal v roku 1932 ako osobitná expozícia medzinárodného Bienále výtvarného umenia v Benátkach, vznikli aj zanikli tisíce festivalov a prehliadok venovaných filmu. Vytvárajú špecifickú distribučnú sieť (mnohé filmy cirkulujú iba po festivalových kinách) aj spoločné platformy a organizácie. Európska koordinácia filmových festivalov združuje 250 podujatí s rozličným rozsahom a tematickou orientáciou. Veľké festivaly svojou akreditáciou zastrešuje Medzinárodná federácia asociácií filmových producentov (FIAPF), ktorá zdôrazňuje význam festivalov najmä z hľadiska filmového biznisu -- ako miesto obchodných stretnutí filmových producentov a distributérov (špecializované filmové trhy ako súčasť festivalov), ako priestor pre marketingovú prezentáciu filmov a podporu ich predaja cez mediálne ohlasy a festivalové ocenenia, aj ako príležitosť pre testovanie diváckeho potenciálu jednotlivých produktov. Kvalitný filmový festival by mal pre potvrdenie zmyslu svojej existencie a pre získanie verejnej podpory obsiahnuť tri základné rozmery: obsahový (programová objavnosť a kreativita), prezentačný (kvalitné kinosály, mediálne výstupy, počet divákov) a obchodný (vytváranie príležitostí pre rozvoj filmového podnikania). Na Slovensku stále nemáme festival, ktorý by úspešne napĺňal aspoň dva z nich. Zatiaľ sa ním celkom nestal ani 14. ročník Art Film Festivalu v Trenčianskych Tepliciach. Jeho finančné a organizačné zázemie síce pred rokom získalo stabilitu vďaka produkčnému domu Forza, citeľne väčší lesk dostali aj festivalové spoločenské podujatia a v Trenčíne konečne pribudlo festivalu k dispozícii aj moderné kino. Art Film však stále iba čaká na kreatívnejšiu a cielenejšiu obsahovú profiláciu aj na svoje miesto v kontexte filmového podnikania. To prvé je v rukách festivalového štábu. To druhé musí na Slovensku najskôr vzniknúť.
Autor je filmový kritik.
StoryEditor