Neviem sa zmieriť s predajom a následnou likvidáciou kina Mladosť, amfiteátra, komplexu hotela Kyjev a bývalého Prioru a iných reálií, ktoré sú súčasťou Bratislavy, spoluutvárateľmi jej genia loci. Neviem sa zmieriť s tým, že v hlavnom meste je rozhodujúcou moc peňazí. A desí ma, že o likvidácii významných dominánt sa dozvedáme akoby mimochodom z dennej tlače, keď už je všetko schválené a v podstate ide o hotovú vec. Stavba hotela Kyjev patrí svojimi interiérovými dispozíciami v novších dejinách slovenskej architektúry a dizajnu medzi to najlepšie, čo tu máme. Situovanie komplexu, v okolí ktorého chýba priestor, je síce kritické, stavba navyše príliš zasahuje do spodnej časti námestia, ktoré má rastový potenciál. Je však riešením predaj pozemku zahraničnému developerovi, ktorý chce priamo pred Manderlákom vytvoriť najväčší obchodný komplex na Slovensku? S výrokom istého obľúbeného slovenského výtvarníka, známeho kresleným humorom pre nemenovaný denník, že "Celé to dezorganizované nechutné prostredie medzi Dunajskou, Špitálskou, Rajskou a Kamenným námestím, plné všelijakých čudných osoplených a obšťatých kioskov, bezdomovcov a zlodejov, podivnej paródie na zeleň, v ktorej sa vyvaľujú vypasené potkany, pôjde preč. Spolu s tým socialistickým urbanistickým nezmyslom, ktorý sa možno hodí medzi paneláky v Ulanbátare, ale v strednej Európe nemá čo hľadať," nemôžem súhlasiť. V Prahe bol napríklad obchodný dom Máj (dnes Tesco) s dátumom vzniku 1975, vyhlásený ministerstvom kultúry za kultúrnu pamiatku, ako významný doklad architektúry 70. rokov 20. storočia aj v rámci európskeho kontextu. A že je prostredie hotela Kyjev nechutné, ešte nie je problémom samotnej architektúry, ale možno tých istých ľudí, ktorí rozhodovali o jej likvidácii. Otáčanie sa chrbtom ku každej stavbe s dátumom vzniku v socializme, aj keď ide o kvalitnú architektúru, neznamená nič iné, než vymazávanie stôp prežitej histórie a snaha neustále začínať od nuly. Národ, ktorý si odmieta pripustiť vlastnú minulosť, alebo ju neustále odsúva do kategórie "vyriešená", je totiž odsúdený zažívať ju stále odznova. Zbúrajme teda všetko, čo bolo postavené pred rokom 1989! Bratislave to podľa všetkého len prospeje! Až tak, že ju možno za veľmi krátky čas ani sami nespoznáme.