Je podpísaný pod najlepší európsky film minulého roka. Za drámu 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni získal rumunský režisér Cristian Mungiu minulý rok v Cannes hlavnú cenu - Zlatú palmu. Tento rok predsedá Medzinárodnej porote Artfilmu.
Príbeh vášho oceneného filmu rozpráva o študentke z konca 80. rokov, ktorá sa s pomocou svojej kamarátky chystá na potrat. No ten bol v komunistickom Rumunsku zakázaný. Ilegálne jej ho vykoná tajomný pán. Je to film podľa skutočných udalostí?
Pred 15 rokmi som sa stretol s dievčaťom, ktoré mi rozpovedalo tento príbeh. Nikdy som si nemyslel, že podľa neho nakrútim film. No vedel som, že chcem rozpovedať príbeh z čias komunizmu.
Kedy ste sa rozhodli, že tému komunizmu spracujete cez prierez ilegálnych potratov?
Pred pár rokmi som sa vybral do hôr, chcel som naberať podnety. Nevedel som však nájsť príbeh pre môj film. Keď som sa odtiaľ vrátil, náhodou som na ulici stretol túto dievčinu. Po dlhom čase sme si sadli na kávu a pri konverzácii sa vynorilo z príbehu toľko otázok, frustrácií, emócií, že to všetko zrazu zapadlo do mojej predstavy. Potom už išlo všetko ľahko. Za 24 hodín som napísal scenár.
Film však reflektuje viac pocity ako priamo komunistický režim.
Snímka ukazuje jeden z následkov komunizmu na obyčajných ľudí. Ako tento chorý systém ovplyvnil názory ľudí, ich úsudky. Prekvapujúce pre mňa bolo, že to tehotné dievča ani na sekundu nepomyslelo, že by svoje dieťa porodilo. Otázka znie: prečo bola smrť tohto nenarodeného dieťaťa taká istá? Lebo ľuďom vzal komunizmus slobodu rozhodovania sa a vo všetkom bojovali so systémom. A keďže systém zakazoval potraty, oni ich robili.
Videla aktérka príbehu film? Ako naň reagovala?
Film nám obom pomohol vyriešiť si problémy z minulosti. Zbavili sme sa ich a povedali si, už sa o tom nikdy nebudeme zhovárať.
Našli ste aj ľudí, ktorí ilegálne potraty vykonávali?
Keďže som vyrastal v komunizme, poznal som takých ľudí. Jedni to robili pre peniaze, iní aj pre sexuálne chúťky. Dôvodov bolo iste viacero. Nikdy však neboli známe ich mená, bydliská, ani či mali nejaké lekárske vzdelanie.
Prizvali ste ich k nakrúcaniu, aby mohli ozrejmiť hercom, čo ich viedlo k tejto "práci“?
Pozval som jednu paniu. Herečky boli mladé a pre nich bolo niečo také nepredstaviteľné, v rovnakej situácii by sa zachovali úplne inak. Musel som teda nájsť spôsob, aby boli autentické. Počúvať tú paniu, ktorá bola k všetkému cynická a rozprávala, ako si sama urobila asi 10 potratov, bolo šokujúce, no účinné. Bola to azda najlepšia príprava pre herečky.
Ako váš film prijali diváci v Rumunsku?
Bolo to zvláštne. Film sa stal hitom, pretože vyhral na slávnom festivale v Cannes. Kiná boli plné, avšak snímka nevyvolala takú spoločenskú diskusiu, akú som očakával a želal si. Film skôr všetci vnímali ako veľký úspech Rumunska. No jeho posolstvo akoby Rumunom uniklo.
Chceli ste teda upriamiť pozornosť na tému, ktorá bola v Rumunsku tabu?
O téme ilegálnych potratov v Rumunsku vedel azda každý, ale azda nik o tom otvorene nehovoril. Myslím si, že filmy môžu ľuďom odhaľovať nové veci, priviesť ich k zamysleniu sa. Ukázať, ako sami žijú a aké možnosti majú. Inak by som filmy nerobil.
A môžu filmy zmeniť svet?
Neviem. Pre mňa je dostačujúce, keď zmením zmýšľanie a názory jedného človeka.
Ste predsedom poroty Artfilmu. Minulý rok ste súťažili v Cannes. Aké je pre vás stáť na druhej strane?
Je veľmi ťažké hodnotiť filmy.
Ako možno porovnávať filmy z Európy, USA, Ázie s témami ako globalizácia, život žien v Iráne, šikanovanie...?
Nemožno porovnávať tému filmu, ale to, či režisér rozumie umeniu filmu, rozprávaniu príbehu. A či autor robil film len preto, aby si potom mohol sadnúť na tlačovú konferenciu a byť hviezdou, alebo chcel odovzdať silné posolstvo. Myslím si, že som dosť múdry na to, aby som vedel, či so mnou niekto manipuluje alebo nie. Hľadám úprimnosť.
Čo sa vo vašom živote zmenilo po víťazstve v Cannes?
Snažím sa, aby bol môj život ako predtým. Avšak úplne sa to nedá. Ľudia ma zdravia na ulici, v Rumunsku mi navrhli, aby som sa stal členom parlamentu, chceli ma do reklamy na auto, dostal som zadarmo mobily od istej značky, denne dostávam veľa mailov s otázkami, volajú mi a ja už nemám síl zdvíhať telefón. Takto vydávate toľko energie, že sa potom nemôžete venovať práci.