Slovensko Slovákom, Komárno komárom. Respektíve Komárno Komárom. Tento dnes už bradatý aforizmus vychádzajúci z obrázku známeho karikaturistu Shootyho, kde oproti sebe stoja mladý muž v maskáčoch a „bombere“ (so sloganom o Slovákoch v ruke) a veľký komár opierajúci sa o tabuľku s dvojjazyčným názvom mesta, je stále aktuálny.
Ba priam by sa dalo povedať, že s tým, ako sa nám zvolebnieva, naberá na ešte väčšej aktuálnosti. Obranou Slovenska, tradícií či slušných ľudí sa oháňa kdekto v politickom spektre. O politike však v nasledujúcich riadkoch nebude reč.
Poslúži nám len ako malý odrazový mostík do úvah o tom, čo to vlastne oná slovenskosť je. Koho môžeme nazvať naozajstným Slovákom? A kto a čo vlastne našu krajinu formovalo v minulosti? Nakoľko (ne)slovenské je naše národné jedlo či kroje, ktorými sa hrdíme?
Možno spoločne zistíme, že tých cudzích vplyvov je viac, ako by sme si mysleli. Alebo možno boli ochotní pripustiť. A že naši pra-, pra-, pra-... prastarí rodičia boli oveľa väčší kozmopoliti, ako my dnes. A že im to v konečnom dôsledku prinieslo viac výhod ako nevýhod.
Najtypickejší Európania
Skúsme začať od samotnej prapodstaty každého z nás, ktorým je DNA, teda genetická informácia zapísaná do našich buniek. Tá by predsa mohla a mala ukrývať korene toho, čo je v nás „pôvodné“ a čo k nám prikvitlo niekde z cudziny. Pre zástancov teórie o niekoľkotisícročnom osídlení územia dnešného Slovenska Slovákmi, respektíve ich predkami, to bude asi najväčšie sklamanie.
Bádania vedcov totiž hovoria jasnou rečou – nič také ako slovanský (či nebodaj slovenský) gén totiž neexistuje.
„Sme úplne typická európska populácia. Ba dokonca by som povedal – úplne najtypickejšia,“ uviedol pre HNmagazín Marian Baldovič z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Spolu s ďalšími odborníkmi sa pred časom podujal zistiť, ako to s tými našimi slovenskými predkami vlastne je.
A DNA súčasných Slovákov, ale aj ľudí, ktorí tu žili pred desaťročiami či storočiami, odkrýva,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.