Azda všetci si pamätáme ten pocit, keď nás v obchode prvýkrát privítali slovami: „Dobrý deň, čo si budete priať?“ Bolo to podobné ako držať v rukách čerstvý občiansky preukaz alebo sa konečne prebudiť ako osemnásťroční, bol to prvý záblesk dospelosti, toho, že v očiach okolia už nie sme malé deti.
Vykanie má v sebe zakódovaný rešpekt k druhému, nastavuje jasné hranice a automaticky z konverzácie vylučuje veľa slov, ktoré so zámenom Vy nejdú dosť dobre dohromady. Lenže v poslednom období akoby som sa zase vrátila do čias, keď som namiesto prvých vrások riešila pupienky na čele, písomku z fyziky a to, či sa za mnou ten krásavec z vedľajšej triedy skutočne otočil, alebo sa mi to len zdalo.
A nie, nemám z toho práve radosť. Hoci sa podľa dátumu narodenia môžem zaradiť do generácie mileniálov, rozhodne si nepripadám dostatočne cool na to, aby som bez šklbania v oku pristúpila na žoviálny tón reklám, ktoré sa mi snažia predať čokoľvek od maskary cez mobil až po finančné služby.
Preboha, to si mám tykať so svojou bankou? Ahoj, tu je aktuálny stav tvojho účtu, a keď už sme pri tom, nechcela by si využiť aj našu super ponuku na výhodnú pôžičku? Prečo značky volia práve túto formu komunikácie?
„Kým vykaním vyjadrujete úctu a istý odstup, tykanie z nás zrazu robí parťákov, sme si blízki, rovní. Vytvárate akýsi mikrosvet, kde hovoríte jeden na jedného,“ vysvetľuje lingvistka Tereza Klabíková Rábová z Katedry marketingovej komunikácie a PR na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
Nemožno sa preto čudovať, že sa toľko reklám snaží lichotiť svojim zákazníkom práve tykaním, veď sme vlastne kamaráti a tí by vám zle neporadili. „Myslím si, že by tu mala platiť paralela toho, ako je to v súkromnom živote. Tykáme si s ľuďmi, s ktorými máme bližší vzťah, alebo až potom, čo ich lepšie spoznáme, a rovnako by to malo byť aj so značkami,“ hovorí k téme riaditeľ reklamnej agentúry Ogilvy Ondřej Obluk.
„Keď je t...
Zostáva vám 85% na dočítanie.