Na druhý deň dostal Hugo list od manažéra divadla, v ktorom sa písalo, že hru okamžite sťahujú z repertoáru. A to pre jej údajnú nemorálnosť, obscénnosť a výsmech z francúzskej šľachty. Cez víkend mala "kontroverzná" hra o morálke a obeti premiéru v Slovenskom národnom divadle. Nie však v celkom tradičnom činohernom uvedení.
Hra mimo času
Kráľ František I., ktorý trávi celé dni a noci tancom, popíjaním a milostnými avantúrami, sa zamiluje do Blanche, dcéry svojho dvorného šaša. Dievča však netuší, kým je v skutočnosti jej nápadník, a keď sa dozvie pravdu, "odľúbiť" sa už nedokáže. Šašo Triboulet, ktorý kráľovo hýrenie vždy podporoval a núkal mu manželky iných šľachticov, neznesie, aby sa predmetom kráľovho záujmu stala jeho nevinná dcéra. Dovtedajšie intrigánstvo sa tak obracia proti nemu. A dcérino zneuctenie chce pomstiť jedine smrťou...
Victor Hugo zasadil hru do obdobia 15. a 16. storočia. Napriek tomu, historická dôslednosť nebola jeho cieľom a do dialógov vsunul množstvo presahov do jeho súčasnosti. Rovnakú šablónu zvolil aj tím tvorcov Slovenského národného divadla na čele s režisérom Romanom Polákom. Minulosť prelínajú s prítomnosťou, tradícia je pre nich vzorom, ale nie dogmou.
Činohra či muzikál?
Predstavenie sa začína v renesančnom duchu - na historickú epochu odkazujú kostýmy, biele parochne, pompézne gestá. Šľachtici sa zabávajú, pijú, koketujú, spievajú, kráľ, samozrejme, s nimi. Avšak tak ako dej hry postupne smeruje k tragickému koncu, tak sa vytráca aj nádych lesku a veľkoleposti. Herectvo je čoraz civilnejšie, parochne sa odhadzujú, renesančné volány striedajú klasické súčasné obleky... To, čo však hru posúva od začiatku do nadčasovej roviny, je hudba. Ako už bolo naznačené, Kráľ sa zabáva, nie je klasickou činohrou. Okrem herectva totiž veľký priestor dostali hudba, spev, a dokonca aj tanec. Hra má tak veľmi blízko k muzikálu. To z nej na jednej strane vytvára tak trochu divadelný gýč (keď renesanční šľachtici spievajú takmer popové piesne), na druhej strane sa hra môže stať atraktívnou pre masovejšiu skupinu ľudí.
V titulnej úlohe francúzskeho kráľa sa predstavil výborne spievajúci Ján Koleník, presvedčivým šašom Tribouletom je Dušan Jamrich a v úlohe mladučkej Blanche sa alternujú Monika Hilmerová a Kristína Turjanová.
StoryEditor
Ako sa vie zabávať kráľ
23. novembra 1832 bola v parížskom Théatre Francaise uvedená premiéra hry Victora Huga Kráľ sa zabáva, ktorá mala nadviazať na úspešnú hru Hernani z roku 1830.