V predchádzajúcej časti románu rozbúril pokojné vlny hlavného mesta maličkej krajiny v srdci Európy summit svetových veľmocí. A premiér Berger si starostlivo pripravil svoj otvárací prejav. So šepkárom za chrbtom.
Berger mľaskol. Upravil si briliantovú ihlicu na kravate, odkašľal si a štrngol zlatou lyžičkou o pohár. Ozvali sa ďalšie štrngnutia -- to s ním o pohár diskrétne zaštrngalo aj päť prekladateľov -- španielsky, francúzsky, anglický, ruský a nemecký. Všetci sa postavili. Okrem Bergera, ktorý zostal sedieť na zadnom sedadle Lincolnu a žiarivo sa usmieval.
"Veľký deň...!" šepkal šepkár. "Niektoré dni..."
"Veľký deň...!" ozval sa Berger. "Niektoré dni sú väčšie, iné zasa menšie... Toto je jeden z tých veľkých... Dalo by sa povedať, že možno aj jeden z najväčších... Ale čo keď je tento deň naozaj najväčší...? Sú tie ostatné potom menšie? Menšie ako väčšie? Menšie ako najväčší deň?"
Trhlo mu kútikom pier a naklonil sa ku Krištofovi, ktorý sedel na sedadle vedľa neho: "Nemôžeme to skrátiť...?" mrmlal nenápadne na pol úst.
Krištof pokrútil hlavou: "Pointa, milord... Kde je tu pointa? A čo je to veľkosť a malosť...?"
"A čo je to veľkosť a malosť?" cedil cez zaťaté zuby Berger. "A podľa čoho ju môžeme odmerať? Je veľkosť mierou malosti a malosť mierou veľkosti? Alebo je iná veľkosť mierou..." zarazil sa.
Hostia sa rozpačito hniezdili.
"Ale teraz už fakt dosť!" Berger mal v tvári zúrivú grimasu. "Kurva, nemôžeš s tými srandičkami... konečne prestať?!"
Krištofova stoická tvár ho presvedčila o opaku. Pomaly krútil hlavou.
"... mierou veľkosti...!"
"... mierou veľkosti a ďalšia zas mierou malosti? Ale obráťme to... Spýtajme sa takto: Je malosť, naozajstná malosť vhodnou mierou pre veľkosť? A ak áno, platí to aj pre tú najväčšiu veľkosť? Odpoveď je áno... Áno!" recitoval Berger čoraz otrávenejšie.
"More je veľké! Svet je veľký! Toto je veľký deň! Všetci sme veľkí! Väčší ako planéta! Ako more! Vďaka myšlienkam! Vďaka veľkým myšlienkam!"
Sálu naplnil búrlivý potlesk a ovácie.
Krištof sa usmieval. Berger krútil hlavou. V ruke držal zdvihnutý pohár naplnený šampanským Mumm. Potom sa ešte zháčil, prisunul si mikrofón, pohybom rúk si vypýtal ticho.
"Ehm... Boh je veľký! Ďakujem...!"
Keď to všetci piati prekladatelia preložili, potlesk nabral novú intenzitu. Pripomínal rozbúrené more. Aj Ví-áj spokojne prikyvoval.
Len novinárka Skirkaničová sa tvárila odmerane, aby ju niekto, preboha, neodfotografoval, ako sa usmieva. Takto ju všetci pokladali za niekoho mimoriadne dôležitého. A ani sa vlastne veľmi nemýlili.
Slávnostný banket prebehol podľa očakávania. Vypilo sa na ňom 145 fliaš šampanského Mumm, 230 zo značky Piper-Heidseck a 114 fliaš Dom Perignon. Tie -- už prázdne -- odniesol jeden z čašníkov do zberu skla a dostal za ne 996 korún.
Súčasťou sprievodného programu summitu bolo aj sadenie pamätného stromu v prezidentskej záhrade. Niekoľko zahraničných účastníkov navrhlo, aby to, vzhľadom na tému zasadania, bola nejaká prímorská drevina. V mimoriadne dramatickom hlasovaní, ktoré trvalo dva dni a rozhodovalo sa o dvestopäťdesiatichšiestich návrhoch, z ktorých sa do posledného kola presadilo pätnásť, zvíťazila oliva, pretože ratolesť z nej je symbolom mieru. O pár mesiacov -- presne pätnásteho februára nasledujúceho roku o štvrtej popoludní - zmrzla a viac sa nespamätala, ale o tom sa už nikto z účastníkov summitu nedozvedel.
No a, samozrejme, nesmel chýbať ani tradičný slávnostný výstup na Hrb, ktorý sa majestátne týči nad hlavným mestom. Tento vrch s výškou 125 metrov a 20 centimetrov nad morom nevybrali náhodne. Mnohí účastníci summitu boli vo vyššom veku -- okrem iných aj barón Salzundpeppär, ktorému už veru tiahlo na osemdesiatku -- a Bergerov tajomník Felix nechcel riskovať náhlu srdcovú slabosť či astmatický záchvat niektorého z nich. Keď vystúpili až na samotný vrchol, delegát z Rakúska si pohŕdavo hundral popod nos:
"No... Aspoň, že je to nad morom!"
Naopak -- prítomní Holanďania chválili tento nádherný horský masív. Bytostne im totiž pripomínal ich rázovité vrchy Watchman, Dreamer a Sleeper, ktoré vznikli nedopatrením z troch kôp hliny pri stavbe hrádze proti záplavám z mora. Hrb vyvolával nostalgické spomienky na ich domovinu. Všetci piati sa od dojatia rozplakali a spoločne si zanôtili štátnu hymnu.
Zo summitu sa však najviac tešil samotný barón Salzundpeppär. Oceňoval najmä krásu mladých dievčat, ktoré mu vo dne -- v noci robili spoločnosť v ľudových krojoch:
"Je jetinečne, co fšétko spráfia faše cholky, ket po dĺchom času fitia porádny chlap...!!!" rozplýval sa nadšene. "Cítym tak mlady! Tak mlady! Sedemtesiat, móšno šetesiatpet!"
Keďže kroje sa ľahko vyzliekajú, ale o to ťažšie obliekajú, pravidelným nočným výjavom boli polonahé devy blúdiace ako víly hotelovou halou pod dohľadom úslužných portierov a recepčného, ktorí mali príkaz v žiadnom prípade nezasahovať.
Posledné dva dni summitu sa zasadania konali priamo v spálni barónovho apartmánu v hoteli Hilton, aby účastníci naňho nemuseli celé hodiny čakať, tak ako zvyčajne. Predsedal v elegantnom prúžkovanom pyžame a zamatovom župane, ktorý preňho osobne navrhol Jean-Paul Gaultier.
Počas celého summitu sa Krištof od Bergera ani nepohol. Berger mal totiž smrteľný strach z toho, že sa znemožní pred niektorým zahraničným hosťom. Šepkár spával vedľa neho v aute a chodil všade s ním ako dobre vycvičený psík.
Spoločne vykorčuľovali z diplomatických faux-pas, týkajúcich sa prepáleného županu baróna von Salzundpeppära, na ktorý mu Berger omylom odklepol popol z cigary, takže sa na pár sekúnd celý vznietil, alebo mrzutostí ohľadom rozhorčenia kniežaťa istého maličkého štátika, ktorý nedopatrením nezakreslili na príručnú mapu Európy, čo bola k dispozícii všetkým účastníkom konferencie. Rovnako zvládli Bergerov zvyk nahlas grgať a aj obľúbenú vášeň prezidenta jednej zo superveľmocí dôkladne a úzkostlivo sa dezinfikovať po každom priateľskom podaní rúk.
No posledný deň konania konferencie bol zvlášť hektický a chaotický. Pociťovali to všetci. Tak sa stalo, že istá veľmi objemná poslankyňa európskeho parlamentu sa priplietla do cesty Bergerovmu Lincolnu, práve keď svišťal chodbami zrenovovaného paláca Hrdliczka z rokovania na rokovanie. Limuzína spomalila a prudko zastala vedľa nej. Berger to nevydržal, rozhorčene otvoril dvere, aby mohol tučnej žene lepšie a osobnejšie vynadať, no práve vtedy mu pristála celou svojou váhou v náručí. Sedela na jeho bruchu a prekvapene žmurkala, zatiaľ čo Berger lapal dych pod ťarchou jej obrovského tela. Horko-ťažko sa jej podarilo znovu postaviť na nohy. Naprávala si pokrčené šaty a soptila.
"Dávaj pozor, krava tučná!" mal už na jazyku Berger a všetci tlmočníci, ktorí sa, ktovie odkiaľ, ako na povel v mihu sekundy zhrčili naokolo, to okamžite boli pripravení prekladať.
V poslednej chvíli však zasiahol Krištof. Stiahol Bergera za ruku, ktorá sa chystala udrieť veľkým a zúrivým rozmachom do jej prerastených zadných partií.
"Ó, vaša váha, to je ako nosiť motýľa!" šepkal nástojčivo do Bergerovho ucha.
"Čo... čože? Hm... ale... ale to predsa...!"
"What the...?! What...? Well... but... but it´s just...!" znelo okamžite zo všetkých strán. Prekladatelia vyčkávali nad svojimi zápisníkmi so zastrúhanými ceruzami. Rozhostilo sa ticho.
Europoslankyni z očí sršali blesky.
"Čo, kurva...!" pokračoval Berger.
"What, the fuck...!" znovu sa ozvali hlasy ako neúprosný chór.
"Ale ja... ja..."
"Well, I... I..." stroho opakovali hlasy.
"Ó, vaša váha, to je ako nosiť motýľa!" sipel šepkár.
Berger bol celý červený v tvári.
"Ó, vaša váha," opakoval hlasom priškrteným zúrivosťou. "To je ako nosiť motýľa! Vaše telo súmerných kriviek má viac než dosť! Prijmite môj obdiv a moju lásku! Chatrné schránky schvátiť vietor môže hneď, vy však stojíte vždy pevne na zemi!"
Berger sa potil, Krištof so zasnenými očami šepkal záverečnú scénu zo Spodobovania -- z hry, ktorú nadovšetko miloval.
Výraz tučnej európskej poslankyne mäkol, dokonca si rukou prihladila strapatý účes.
"Básnik, čo?" prehodila francúzsky svojmu pobočníkovi. "Trés charmant!" Rozhodla sa, že sa nechá obmäkčiť a dokonca sa aj mierne pousmiala.
"Zostáva len..." šepkal Krištof a odmlčal sa.
"Zostáva len..."
"Pozvať vás na pohárik! Dosť bolo poézie, nech sa páči! Ráčte vstúpiť do môjho skromného príbytku!"
Berger to neveriacky zopakoval a obrátil sa na Krištofa so zúrivosťou v očiach. Ale to už Kari úslužne pridŕžal dvere limuzíny a tučná europoslankyňa sa graciózne sunula na zadné sedadlo, hneď vedľa Bergera.
"Ó, vzducholoď! Ó, balón! Ó, všetky vetry sveta!" dokončil repliku pre seba Krištof a ešte zachytil zdesený Bergerov pohľad. Europoslankyňa mu práve koketne podávala bacuľatú ruku, ktorú s odporom pobozkal.
A potom jedného dňa všetci odišli. Summit sa skončil.
Veľké čaty robotníkov a technikov sa vyrojili ako mravce. Všetko, čo sa dalo rozmontovať, rozmontovali. Honosné domy, široké bulváre, stromoradia, rieku, mosty, fontány... Naložili ich na nákladné autá a odviezli preč.
A mesto vyzeralo opäť tak, ako predtým.
ZAJTRA V HN
V nasledujúcej časti príbehu neznámy páchateľ spácha atentát na premiéra Bergera. A dozviete sa, aké je nesmierne dôležité splodiť správne dieťa v správny čas.
Archív predchádzajúcich častí románu nájdete na www.hnonline.sk