Dvanásť apoštolov rozvalených na stole s večerou, ktorí pijú, vystrájajú a oddávajú sa sexuálnym radovánkam (navzájom si vykonávajú masturbáciu), to určite nie je znázornenie Poslednej večere, aké by sme si predstavovali. Obraz, o ktorom je reč, pôvodne tvoril súčasť výstavy Náboženstvo, telo a sila, ktorá práve prebieha v múzeu viedenskej rímskokatolíckej katedrály Dómu sv. Štefana. Leonardova večere podľa Paola Passoliniho, ako dielo nazval sám autor Alfred Hrdlicka, vyvolalo pobúrenie medzi katolíckou verejnosťou na celom svete. Na žiadosť rakúskeho kardinála Schönborna ho múzeum muselo po vyše týždni odstrániť. Rovnaký osud možno stihne aj ďalšie diela tejto kontroverznej výstavy.
Vlna kritiky
Ak povieme, že v súčasnom umení je toho niekedy až "príliš", môže to vyznieť nepopulárne, ale je to pravda. Príliš veľa umelcov, výstav, kurátorov, koncepcií, publikácií a utratených peňazí vnáša otázku kritérií: existujú vôbec nejaké? Táto otázka začne rezonovať ešte výraznejšie, keď sa vo výtvarných dielach začnú objavovať kritické narážky namierené voči takej veľkej autorite, akou je katolícka cirkev. Stačí, ak si v tejto súvislosti spomenieme na rozporuplné reakcie, ktoré na benátskom bienále pred niekoľkými rokmi vyvolalo realistické stvárnenie pápeža Jána Pavla II zasiahnutého meteoritom, alebo inštalácia československého pavilónu, ktorá odprezentovala Ježiša Krista ako atléta cvičiaceho na kruhoch.
Pokiaľ ide o viedenskú výstavu Alfreda Hrdlicku, tá hneď po svojom otvorení spustila obrovskú vlnu kritiky, a to nielen v Rakúsku, ale aj v USA. Na rôznych amerických katolíckych webových stránkach a blogoch sa tieto obrazy v uplynulých dňoch stali jednou z najdiskutovanejších tém. Spoločnosť pre ochranu tradícií, rodiny a majetku (TFP) napríklad výstavu označila ako "neopísateľnú hanbu kresťanstva". (Rovnaká spoločnosť, mimochodom, pred dvoma rokmi veľmi ostro protestovala aj proti filmu Da Vinciho kód, ktorý podľa nich ohrozuje základy kresťanskej viery.)
Provokuje k diskusii
Proti kritickým ohlasom argumentuje riaditeľ múzea a kurátor výstavy Bernard Boehler tvrdením: "Na výstave nevidím žiadnu hanbu. Naše múzeum hľadá autorov, ktorí stvárňujú biblické témy, nemôže však ovplyvniť spôsob, akým ich budú interpretovať. Myslím si, že Hrdlicka má právo zobrazovať ľudí týmto živočíšnym, drastickým spôsobom." Podľa jeho slov múzeum nikdy nemalo v úmysle urážať ľudí, umeniu však treba dovoliť, aby provokovalo diskusie, uviedol pred obrazom Ukrižovania, na ktorom vojak, ktorý bičuje Ježiša, mu zároveň drží prirodzenie. Najväčšie diskusie však podnietili už spomenuté "homosexuálne orgie" apoštolov na obraze Poslednej večere. Hrdlicka uviedol, že mužov tak znázornil preto, lebo na maľbe, ktorá ho inšpirovala, nie sú žiadne ženy.
Dočká sa slávy? Pri nezainteresovanom pohľade sa môže zdať trocha zvláštne, že by si múzeum, ktoré sídli v úzkej uličke v historickej štvrti Viedne, neuvedomovalo riziko, ktoré výstava so sebou prináša. Alfred Hrdlicka však patrí k uznávaným postavám kultúrno-spoločenského diania v Rakúsku a retrospektívna výstava bola otvorená pri príležitosti jeho 80. narodenín. Nie každý mu však želá veľa šťastia... V tejto súvislosti ostáva dodať, že Rakúsko je krajinou s pomerne silnou a svojráznou umeleckou tradíciou. Diela takých velikánov, akými boli E. Schiele či G. Klimt, boli začiatkom 20. storočia zatracované pre svoj silne erotický až pornografický nádych, dnes sa však na aukciách predávajú za milióny eur a Viedeň ich využíva ako "lákadlo" pre turistov. Či sa podobnej slávy dočká aj Hrdlicka, ukáže čas
StoryEditor