Písal sa rok 1839, keď sa po prvý raz verejnosť dozvedela o veľkom technickom pokroku -- o novom spôsobe zobrazovania pomocou fotografie. Hoci sa mnohí umelci nazdávali, že po tomto priekopníckom objave je s maliarstvom navždy koniec, dodnes neprestalo existovať a napriek tomu, že má fotografia mnoho spoločného s výtvarným umením, vyprofilovala sa na samostatný, autonómny umelecký odbor.
Fotografia ako médium, dostala podobu univerzálneho optického jazyka a jedným z jej najvplyvnejších predstaviteľov dvadsiateho storočia je práve Man Ray, americký fotograf, maliar a experimentátor, ktorého diela môžu vidieť do konca marca návštevníci Pálffyho paláca Galérie mesta Bratislavy. Vybrané fotografie pochádzajú z Paríža, zo súkromnej zbierky Luciana Traillarda, ktorý pred štyrmi rokmi daroval archív Rayových negatívov parížskemu múzeu Centre Pompidou. Ide o súbor 140 fotografií skoncipovaných kurátorkou výstavy Helenou Staubovou, ktoré zachytávajú obdobie 20. -- 60. rokov minulého storočia v tvorbe autora. Výstava odhaľuje pozoruhodnú časť z Manovej tvorby, jeho autoportréty, fotografie žien (napríklad Meret Oppenheim, Jacqueline Goddard či autorovej milenky Kiki de Montparnasse), módne fotografie a akty, portréty známych umelcov (Picasso, Breton, Dali, Buňuel a ďalší), známe "solarizačné" fotografie, fotografie Paríža a New Yorku a taktiež mnohé "rayogramy".
Man Ray (1890 -- 1976), rodák z Filadelfie, predstaviteľ avantgardy, maliar a fotograf, vlastným menom Emmanuel Radnitszky, sa stal objaviteľom novej techniky rayogramu -- fotografie vyrobenej bez fotoaparátu priložením predmetu priamo na citlivý film. Študoval architektúru a priemyselný dizajn, kariéru začal ako maliar, no preslávil sa najmä svojím netradičným a experimentátorským vnímaním fotografie. Vo svojej tvorbe využíval rôzne techniky. Zaujímavosťou, napríklad, je, že mnohé fotografie farbil čajom, aby tak docielil ich potrebný starobylý vzhľad. Nič nevytvoril náhodne a s výsledkom svojej práce sa nikdy celkom neuspokojil. Jeho fotografie vo vnímateľovi často evokujú silné emócie, vyznačujú sa jednoduchosťou a pôsobia veľmi magicky, najmä jeho "solarizačné fotografie" so žiarou okolo predmetov alebo hláv ľudí. Bol blízkym priateľom Marcela Duchampa a po príchode do Paríža v roku 1921 sa aktívne zapojil do hnutia dadaistov, neskôr sa tiež stal stúpencom surrealizmu, no nikdy nepodpísal žiadny manifest a taktiež nevstúpil do žiadneho hnutia. Vystupoval ako individualita a človek, ktorý napriek mnohým inšpiráciám i tomu, že bol silne ovplyvnený kubizmom a fauvizmom, mal svoj pohľad na svet, ktorý sa vždy tak trochu líšil od pohľadu tých ostatných...
Je paradoxom, že sa o tohto velikána fotografie v jeho domovine nikto nezaujímal, nikto o ňom nevedel. Bol to práve Paríž a Marcel Duchamp, ktorý ho s otvoreným náručím prijal a predstavil mu svojich "dada" priateľov. Na začiatku druhej svetovej vojny odišiel z Európy na jedno desaťročie do Kalifornie, kde sa venoval hlavne maľbe. Ako poznamenala kurátorka výstavy Helena Staubová, Ray sa úplne vymykal z rámca konvencií a bol v povojnovej Amerike, ktorá mala vtedy úplne iné problémy a o kubizme a modernom umení sa vonkoncom nerozprávalo, chápaný ako šok. Je známa jeho veta: "Amerika ma nechce."
StoryEditor