Sopranistka, ktorá svojím hlasom niekoľko rokov definovala metalovú hudbu z Fínska. Po odchode zo skupiny sa nevrátila k áriám. "Chcem šokovať ľudí tým, že tvorím inú hudbu ako v časoch Nightwish," hovorí pre HN Tarja Turunen.
Na Slovensko sa od turné Once World Tour z roku 2005 vraciate prvýkrát, avšak sólo. Aké sú pocity pred koncertom?
Som veľmi šťastná, že mám možnosť opäť prísť na Slovensko, pretože z tejto krajiny mám toľko príjemných spomienok ešte z čias Nightwishu. A preto sa cítim poctená, že môžem u vás predviesť aj svoju vlastnú hudbu so skupinou ľudí, s ktorou zbožňujem koncertovať a navyše sa na každom koncerte spolu dobre bavíme. Takže šou bude určite skvelá...
Zatiaľ posledný album ste vydali pred rokom v novembri. Momentálne najmä koncertujete. Máte aj napriek tomu čas rozmýšľať nad novým albumom? Alebo máte už čosi pripravené...?
Po My Winter Storm plánujem v reedícii vydať svoj prvý album na vianočný trh. A, samozrejme, mám nahratých aj niekoľko nových piesní, ktoré som už odohrala na mojich koncertoch po Južnej Amerike, odkiaľ som sa prednedávnom vrátila. Jeden zo singlov sa volá Enough, a je to pieseň viac klasická, ako je u mňa zvykom. Ďalšou je song Wisdom of Wind. Ale toto je jedna z vecí, ktoré chcem v budúcnosti robiť. Chcem šokovať ľudí tým, že tvorím inú hudbu ako v časoch Nightwish. Momentálne pracujem aj na svojom novom albume. Chcela by som ho vydať už budúci rok, niekedy v septembri. Leto by som si však rada užila na letných festivaloch.
Zahráte na dvoch slovenských koncertoch jednu zo spomínaných noviniek?
Samozrejme, určite aspoň jednu z nich zahrám...
V hudobnom svete ste známa najmä vďaka vášmu jedinečnému sopránu. Prečo ste sa rozhodli svoj prenikavý plný hlas spojiť s metalovou skupinou Nightwish?
Ešte dávno pred Nightwish som bola veľmi zainteresovaná v opere a dlho som sa jej venovala. Až potom prišiel Nightwish a začalo sa okolo skupiny niečo diať. Bolo to veľmi vzrušujúce, pretože to bolo niečo, čo som ešte nikdy predtým neskúšala. Navyše, heavy metal nepatril medzi hudbu, ktorú som počúvala -- bola som viac na rock, hard rock, pop a klasiku. Nevedela som si predstaviť, že by som spievala niečo také. Potom som sa však naučila túto hudbu milovať a obľúbila som si niektoré metalové skupiny. A vtedy to začalo byť zaujímavé. Povedala som si -- prečo nie? Určitým spôsobom som bola v tom čase unikátnou speváčkou v tom, čo som robila, pretože som nemala žiadnych učiteľov, ktorí by ma učili ako spojiť metalovú hudbu s operným spevom. Bola to veľmi ťažká práca na veľa rokov, kým som sa naučila, ako používať hlas. Až niekedy v roku 2004 som začala byť spokojná so svojím spevom.
V roku 2005 ste Nightwish opustili. Boli dôvody na váš odchod naozaj také pádne?
Zo skupiny som odišla pred tromi rokmi. Až teraz vidím, ako rýchlo plynie čas. Zistila som však, že som spravila dobre, pretože teraz som šťastnejšia ako som bola kedykoľvek predtým. Rovnako dúfam, že aj Nightwish sú so svojou novou speváčkou šťastnejší, ako boli so mnou predtým. Priznávam, mali sme naozaj veľa problémov, a niektoré trvali pár rokov. Skupina po treťom albume Wishmaster prakticky neexistovala. Problémy však pretrvali. Všetko už smerovalo ku koncu. A nakoniec sa to aj skončilo tak, ako sa to skončilo. Môžem však byť pyšná nielen na svoju prácu s Nightwish, ale aj na moju vlastnú.
Na vaše miesto v skupine prišla Anette Olzon. Je vhodnou a hlavne dostatočne výraznou "náhradou" za váš prenikavý soprán?
Ohh... Anette práve nie je moja šálka kávy. Skutočne jej prajem všetko dobré a hlavne, aby bola dostatočne silná, pretože je pred ňou ešte veľa práce, ktorú bude musieť urobiť...
Pamätáte sa na moment, kedy ste sa prvý raz zamilovali do klasickej hudby?
Myslím si, že si nespomeniem, ktorá skladba to bola a dokonca ani kedy to bolo. Bola som totiž taká mladá, že si to ešte pamätať nemôžem, pretože moji rodičia často počúvali klasickú hudbu, vyrastala som v rodine, kde sa stále počúvala hudba. Keď mama varila, aj vtedy počúvala klasickú hudbu. Myslím si teda, že som bola ešte v jej brušku, keď som prvýkrát počula klasickú hudbu. A nato si teda nepamätám (smiech).
Viete si predstaviť, že by ste sa venovali iba opernému spevu?
Určite. Veľmi rada! Beriem súkromné hodiny spevu, aby som neustále robila pokroky. Neustále však robím aj klasické koncerty, aj tento rok ich mám niekoľko doma vo Fínsku. Chcem z času na čas spievať aj árie, pretože ma to udržuje zdravú, a pomáha mi to lepšie spievať aj v ostatných štýloch hudby. Bolo by preto úžasné, ak by som mohla vystupovať aj v opere...
Svojím spevom ste odštartovali novú "módu" v metalovej hudbe. Aké je to byť vzorom pre iných?
Veľmi divné, naozaj. A zároveň aj trošku desivé, pretože aj napriek popularite som stále to isté dievča, ktoré skúša nové veci. Hudba je pre mňa spôsob života ale predovšetkým neustály proces učenia. Takže nemôže sa stať, že poviem -- teraz spievam bez trémy, alebo že som najlepšia speváčka na svete -- to by bolo skutočne strašné zistiť, že v speve sa už nemám kam posunúť. Človek sa stále musí niekam posúvať, bez toho by ma to netešilo.
Je tu veľa heavymetalových spevákov v ostatných skupinách, ktorí mi hovoria, že so spevom začali kvôli mne, že som ich inšpirovala. Je to veľmi admiring what people are and je to krásne nejako fascinovať ľudí aby vo svojich životoch začali hľadať čosi nové. Dúfam, že si to aj skutočne vychutnávajú. Bolo by však strašné, byť takým tým iným vzorom...
StoryEditor