Zlatá éra aj vďaka Pachovi
Na jedného z najvýznamnejších a najvýraznejších slovenských hercov sa nezabudlo ani desať rokov po jeho smrti. Jeho meno je spojené s viac ako 80 filmami zlatej éry slovenskej kinematografie. Už spomínaná postava Tóna Brtka z filmu Obchod na Korze z roku 1965 mu zaistila medzinárodné uznanie. Nečudo – každej úlohy sa zhostil s prirodzeným talentom. „O jeho majstrovstve svedčí aj to, že už v mladosti dokázal hrať dokonalých starcov,“ vyjadril sa na adresu tohto znamenitého herca jeho kolega Marián Labuda.
Nielen úloha Martina Pichandu v Jakubiskovom filme Tisícročná včela, ale aj všetky jeho divadelné, filmové či rozhlasové stvárnenia spájali rovnaké znaky – charakteristická mimika tváre, gestikulácia a typicky zafarbený hlas. Každú postavu pretkal človečinou – a tak jeho umeniu porozumeli všetci od detí, ktorým sa prihováral v rozprávkach, až po dospelých, ktorí oceňovali najmä jeho originálnosť. Ku Kronerovým nezabudnuteľným postavám patria tiež Adam Krt (Rysavá jalovica, 1970), Pacho Matrtaj (Pacho, hybský zbojník; 1975) či Mišo (Mišo, 1979).
Upísaný činohre
Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove pri Čadci. Pochádzal z 12 detí. Pôvodne bol kresličom v strojárňach v Považskej Bystrici, skoro však zaujal svojimi hereckými výkonmi v divadelnom krúžku. V roku 1948 získal prvé profesionálne angažmán v Slovenskom komornom divadle v Martine.
V roku 1956 sa potom na takmer 30 rokov upísal Činohre Slovenského národného divadla. Ako 60-ročný sa však z divadla rozhodol odísť. Dôvodom bolo najmä to, že ho posledné dva roky neobsadili do žiadnej úlohy. K výpovedi dopísal: „Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne.“ V tomto období začal spolupracovať s Československou televíziou.
„Po tom, ako odišiel zo Slovenského národného divadla, ešte účinkoval aj na Novej scéne ako hosť, ale na dosky Národného divadla odvtedy nevkročil. Mal pocit, že jeho slovo tam už nikto nebral vážne, a tak sa tam už nikdy neobjavil,“ hovorí pre HN herec Stano Dančiak. „Pre slovenské divadlo a film spravil skutočne veľa. Bolo to teda na škodu veci...“ dodáva. Jozef Kroner hereckú kariéru definitívne zavesil na klinec až v roku 1984.
Chaplin s kamerou a udicou
Bohatú hereckú kariéru zdobilo niekoľko ocenení doma aj v zahraničí. V roku 1978 dostal ocenenie Národný umelec, bol držiteľom zvláštneho uznania z filmového festivalu v Cannes, Striebornej sirény zo Sorrenta či Zlatej ruže zo Sofie. Americkí kritici ho radi prirovnávali k Chaplinovi pre jeho schopnosť zrozumiteľne rozprávať o tragikomickom osude obyčajného človeka.
Jozef Kroner sa popri herectvu venoval i literatúre. Napísal knihy Herec na udici, Herec nielen na udici či S kamerou a udicou. O živote a hereckej kariére Jozefa Kronera nakrútil v roku 1987 režisér Fero Fenič dokumentárny film Trate života Jozefa Kronera. V múzeu na Kysuciach mu postavili drôtenú sochu v životnej veľkosti.