Najúspešnejším európskym filmom minulého roka bol Almodóvarov Hovor s ňou, kde sa mladý ošetrovateľ zaľúbil do pacientky v kóme a okrem inej starostlivosti ju nič netušiacu priviedol do druhého stavu. Vzťahy a erotika sú v tomto filme zobrazené veľmi citlivo, ak by ste však chceli vidieť omnoho drsnejšiu a ironickejšiu tvár toho istého režiséra a nepoznáte jeho najstaršie filmy, skúste siahnuť po jeho čudesnou pornografiou nasiaknutej knihe Patty Diphusa, Venuše záchodků, ktorá v zábavnom a vynaliezavom preklade Anežky Charvátovej vyšla nedávno v češtine. Texty tejto knihy vychádzali v osemdesiatych rokoch ako fejtóny na pokračovanie v španielskom časopise La Luna, kde svoje zážitky zverejňovala aj fiktívna sexbomba a pornohviezda Patty Diphusa, stelesnenie Almodóvarových predstáv slobodnej a nespútanej ženy žijúcej tak naplno, že ani nepotrebuje spánok. O to viac potrebuje sex, aj keď najnežnejšia časť jej príbehov sa týka krátkeho obdobia abstinencie. Patty však nie je živá iba telom, ale aj duchom, neodpustí si sarkastické komentovanie všetkého čo vidí, jej tvorivosť sa prejavuje v písaní bizarných scenárov k erotickým filmom, zároveň má isté kvality aj na poli psychológie bežného človeka, bežnej kurvy nevynímajúc. Almodóvar svoje príspevky do časopisu posielal dosť nepravidelne, čo sa odráža aj na príbehoch jeho radodajnej hrdinky -- niektoré zabudol dorozprávať, iným občas chýba spád či výraznejšie smerovanie k pointe, akú nám prinášajú seriály ako Sex v meste s kompozíciou obsahujúcou príbehy aj vtipné poučenie na záver. Čo jeho knihe nechýba, je hravosť, a to sa týka aj formy, kde režisér, koketujúci s dráhou spisovateľa, nezabudne ani na kapitolky v podobe rozhovoru pornoherečky s jej stvoriteľom. Vzhľadom k jeho umeleckej orientácii je kniha prešpikovaná odkazmi na desiatky filmov, podobné je aj množstvo španielskych celebrít, ktoré autor dehonestuje, tu však asi väčšina čitateľov iba bezradne pokrčí ramenami, je to iný vesmír.
Príbehy Patty Diphusy patria medzi tie, ktoré pomohli z Madridu urobiť mesto a módny hit, dodali mu šťavu a atraktívnosť. Aj keď sa autor nad tým v druhej časti knihy škľabí, má na tom svoj podiel. Druhá časť obsahuje ďalšie texty vznikajúce nezávisle od seba, väčšia časť z nich sa venuje filmu, ale aj módnym trendom, niektoré sú poviedkami, iné zase akýmisi pseudoradami do života. Patrí medzi ne aj posledný a najdlhší príspevok s názvom Rady, ako sa stať medzinárodne presláveným režisérom, kde sa vysmieva bežným predstavám o filmárskom svete. Začína pri nich opisom života mladého človeka zo zapadákova odchádzajúceho do veľkého mesta, hľadajúceho svoje uplatnenie a dôkaz svojho filmárskeho talentu, opisuje hroziace udalosti ako je zoznámenie sa s odkvitnutou, ale stále chtivou herečkou, až sa dostáva k bizarným námetom filmov, s ktorými by sa dalo preraziť a končí niekoľkými radami, ako neuraziť iných režisérov po projekciách ich najnovších diel. Starému režisérovi treba povedať, že nakrútil neuveriteľne zrelý film, u mladého treba pochváliť sviežosť, v prípade, že je scenár obdivuhodnou znôškou banalít, treba poukázať na obdivuhodnú priezračnosť atď.
"Objavil som sa v správnej chvíli na španielskom plátne, a keď začalo Španielsko budiť zvedavosť aj za našimi hranicami, dostal som sa do cudziny. Bola to náhoda, ale ohromne mi pomohla," píše Pedro Almodóvar o svojom úspechu. Nestála za ním iba konjunktúra jeho krajiny, ale najmä jeho talent, ktorý sa prejavil vo viacerých vrstvách, vrátane tej literárnej, kde sa vyžíva v prevracaní zažitých schém, parodovaní a narážkach. Určite mu jeho texty nezaručia pevné miesto v literárnom kánone, ich hlavným cieľom je predsa len zábava. Úspech robí z Almodóvara čoraz sentimentálnejšieho pána, takže ak sa vám jeho najnovšie smerovanie príliš nepozdáva, môžete sa obrátiť smerom k jeho minulosti. Bola celkom zábavná.
StoryEditor