Osadné. Svet, ktorý ma fascinuje

V súťaži dokumentárnych filmov nad tridsať minút na 44. ročníku filmového festivalu v Karlových Varoch dominovala vaša snímka Osadné. Čo to pre vás znamená po minuloročných úspechoch?
Pred tromi rokmi, v roku 2006, náš dokumentárny film Iné svety s podtitulom Made in Šariš vyhral v Karlových Varoch cenu divákov a zvláštne uznanie poroty. Bolo to krásne a je to veľmi krásne aj teraz, po troch rokoch. Iné svety aj vďaka karlovarskému festivalu mali premiéru v Múzeu moderného umenia v New Yorku a vzápätí precestovali celý svet od Toronta po Čínu – dokument sa premietal na najprestížnejších festivaloch dokumentárneho filmu. Minulý rok sme boli v Karlových Varoch so Slepými láskami Juraja Lehotského, ktoré tiež žali úspech. No a teraz sme tu  boli tretíkrát s filmom v súťaži, a to, že nám vyšla hlavná cena, tak to je skutočne obrovská radosť.  
Osadné má akýsi „donquijotovský“ motív – dvaja ľudia z „malého“ sveta smerujú do  veľkého sveta. Podobnú tému ste už priniesli vo filme Iné svety. Je práve toto vaša obľúbená téma?
Áno, je to moja vnútorná téma. Priťahuje ma a robím o nej filmy. Pretože tento pocit mikrosveta v sebe má každý z nás, každý má svoje vnútorné svety. A rád pozorujem, ako sa s nimi vyrovnávame v tom veľkom svete, v ktorom sa niekedy musíme pohybovať. Ďalšou takouto mojou vnútornou témou je aj východné Slovensko, pretože som hrdý Šarišan. Preto hovorím, že moja materská reč nie je slovenčina, ale šariština. Je to svet, ktorý ma fascinuje.
Plánujete ďalší film, ktorý bude mať rovnaké zameranie?
Ešte nie. Ako producenti sme so spoločnosťou Artileria pracovali na filme Slepé lásky, ktorý mal veľmi pekný medzinárodný úspech a rovnako pekný medzinárodný beh a cítime sa prirodzene unavení. Chceme si teda trochu oddýchnuť. Určite sa však plánujeme vrátiť s novým filmom, ešte je však skoro.
Vyzerá to tak, že si ani tento rok veľmi neoddýchnete. Kvôli víťazstvu snímky Osadné na festivale v Karlových Varoch vás čaká ďalší beh na dlhé trate...
To áno. Sme veľmi radi, že Karlove Vary nám vyšli najlepšie, ako len mohli. Všetko sa uvidí. Ľuďom, ktorí dokument videli na festivale, sa Osadné páčilo. Boli to najmä ľudia zo zahraničných festivalov a z filmového priemyslu.
Vychutnali ste si festival tak, ako sa patrí, alebo ste prišli len na záverečný ceremoniál?
Prišli sme na festival v deň, keď uvádzali dokumentárne filmy, boli sme si pozrieť projekciu nášho filmu. Dokopy sme na festivale strávili štyri dni a tri noci. Vrátili sme sa na záverečný ceremoniál v sobotu.
Videli ste počas štyroch dní na festivale nejaký film alebo dokument, ktorý by vás špeciálne chytil „za srdce“?
Na festival sme šli hlavne kvôli pripravovaným projektom, a tým sme sa väčšinu času zaoberali. Takže sme sa pohybovali v tzv. industry časti, kde sa prezentujú filmy, ktoré sú práve vo výrobe. Bol som si však pozrieť aj jeden veľmi pekný mexický dokument. Ale všetkým vrelo odporúčam nový film Kena Loacha, ktorý sa volá Looking for Eric a mal tento rok premiéru na festivale v Cannes. Je o futbalistovi Ericovi Cantonovi, teda nielen o ňom. Dúfam, že sa takéto filmy dostanú aj do slovenskej kinodistribúcie.