Je autorom slovenskej národnej opery Krútňava. Aj nekorunovanej slovenskej hymny, piesne Aká si mi krásna. Jeden z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov Eugen Suchoň sa narodil presne pred 100 rokmi, 25. septembra 1908.
Už ako malé dieťa nasával hudbu. Matka bola učiteľka hry na klavíri, otec organista. Mladý Suchoň založil miestny komorný orchester, hrával na nedeľných promenádach aj dievčatám pod oknami. Počas éry nemého filmu na klavíri sprevádzal predstavenia v modranskom aj pezinskom kine.
Talentovaný športovec
Suchoň mal aj iné záľuby ako hudbu. Bol aktívnym športovcom, za pezinský športový klub bol brankárom. Vraj tiež veľmi nadaným. Traduje sa dokonca historka, že keď už bol Suchoň známy skladateľ, viezol sa raz električkou a rodák z Pezinka si prisadol k neznámemu cestujúcemu. Opýtal sa ho: "Viete, kto je to? To je Eugen Suchoň!“ Druhý odpovedal: "Ten hudobný skladateľ?“ A hrdý Pezinčan sa začudoval: "Či je skladateľ, to neviem, ale u nás v Pezinku chytal za športový klub. To bol brankár!“ V roku 1921, keď založil športový klub, skomponoval aj skladbu Pochod pezinského športového klubu.
Zo Suchoňa sa napokon nestal legendárny futbalista, ale hudobný skladateľ, teoretik, pedagóg a organizátor hudobného diania. Verejnosti sa predstavil ako dvadsiatnik už v 30. rokoch minulého storočia symfonickými básňami, sonátami, hudobnými cyklami, úpravami slovenských ľudových piesní pre zbor.
"Nový a priebojný skladateľský zjav v slovenskej hudobnej tvorbe je Eugen Suchoň. Na základe svojho nadania a vedomostí získaných štúdiami tvorí diela mimoriadnych hodnôt, v slovenskej hudobnej tvorbe, najmä novej, obzvlášť dôležité. Taký sľubný začiatok možno s najväčšou radosťou privítať,“ napísal o ňom v roku 1933 jeho súpútnik, skladateľ Alexander Moyzes v časopise Elán. Bola to prvá zmienka o Suchoňovom talente.
Keď prišiel Suchoň na štúdiá do Bratislavy, zažil dych veľkomesta. Zaradil sa do bohémskych kruhov, spriatelil sa s básnikmi Jánom Smrekom, Ladislavom Novomeským, maliarmi Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jankom Alexym. Podobne ako oni, aj Suchoň do svojej tvorby vniesol prvky ľudovej hudby a národnej mytológie. Dokonca sa hovorí, že Suchoňovým dielam môžu porozumieť len Slováci.
Moderná opera
Napriek tomu, že skomponoval stovku hudobných diel, bezpochyby najväčšie uznanie doma aj vo svete si vydobyla prvá slovenská opera Krútňava či historická opera Svätopluk. V rokoch 1940 - 1943 dostal neľahkú úlohu - vytvoriť prvú národnú operu. Dlho hľadal námet. Napokon mu k nájdeniu libreta mu pomohla náhoda.
Keď v roku 1941 trávil pobyt v kúpeľoch, dostala sa mu do rúk novela Mila Urbana Za vyšným mlynom. A práve v nej našiel ten správny príbeh. Odohráva sa vo vidieckom prostredí po prvej svetovej vojne. Dedinský spôsob života poznal Suchoň ešte z detských čias z Pezinka. A jeho zámerom bolo napísať modernú operu s námetom zo slovenskej dediny.
Premiéra Krútňavy sa uskutočnila 10. decembra 1949 v Slovenskom národnom divadle. A keď ju o 30 rokov neskôr uviedli v Spojených štátoch amerických, rektor Michiganskej univerzity ponúkol Suchoňovi miesto profesora. "Vážený pán rektor, možno keby došla táto ponuka o pár rokov skôr. Ale ani to nie... Veď ako by som mohol existovať bez môjho rodného Pezinka, bez mojich Malých Kartáp, vinohradov, Modry či Zochovej chaty?“ reagoval vtedy Suchoň, už s titulom národného umelca. Spolu s Alexandrom Moyzesom a Jánom Cikkerom patril k zakladateľom vážnej hudby na Slovensku.