Ako reakciu na svet, v ktorom sa rozmýšľa a žije čoraz banálnejšie, nakrútili Jean-Marc Baar a Pascal Arnold voľnú trilógiu venovanú navzájom prepletenej trojčlenke láska -- sex -- duša. Začínali pred štyrmi rokmi s filmom Milenci, o rok neskôr pokračovali filmom Toto je moje telo a svoj pohľad na dušu predostierajú vo filme Blažené bytosti, ktorý sa tento týždeň dostáva do distribúcie filmových klubov.
Hlavnými postavami je bizarná dvojica mladého Maxima utekajúceho z psychiatrickej liečebne (Romain Duris) a štyridsaťročného amerického manažéra Jacka Lesterhoofa, ktorého stvárnil Jean-Marc Baar (áno, je to ten sexy chlapík z Magickej hlbočiny). Baar využil svoju extrémnu plešatosť na vykreslenie pochybného sebavedomia tejto postavy, hriva, pod ktorou ledva spoznávame tohto herca, sa ukáže falošnou. Keď o ňu pri jednej nehode príde, vydesene pobehuje s vytreštenými očami, chytá sa za hlavu a pri pohľade do zrkadla sa hnusí sám sebe. Ako konštatuje, celé jeho sebavedomie držalo na páske, ktorou mal prilepené vlasy. Keby sa nejaké kino odhodlalo urobiť pre divákov tematický večer s témou Plešina, mohol by tento film dobre zapadnúť k nedávno uvedenej Adaptácii, kde sa podobnými fóbiami trápil Nicolas Cage, ako stupídny predjazdec by mohla byť uvedená španielska komédia Agenti dementi, ktorej kraľovala dvojica plešatých idiotov.
Po náhodnom stretnutí Jack požiada Maxima, aby mu robil tlmočníka, čo vzhľadom na jeho prostorekosť nemôže dobre dopadnúť. Po komplikáciách utekajú z Francúzska do Indie hľadať Maximovu starú lásku. Indický subkontinent je pradávnym útočiskom hľadačov duchovnej obnovy, útek týmto smerom je dnes už ale aj istým klišé. Filmu pomáha konfrontácia dvoch prostredí, ktoré sa viac než vo vlhkosti vzduchu líšia reakciami na pravdu. Zdanlivo surovým spôsobom ju okolo seba šíri Maxim (v inej podobe s tým istým narábala aj americká komédia Klamár, klamár), zatiaľ čo vo Francúzsku je to zdroj nedorozumení a urážok, v Indii mu hneď niekoľko ľudí ďakuje za jeho priezračné myslenie a za to, že ich upozornil na ich chyby. V Maximovej postave presadenej do iného prostredia sa stierajú bežné predstavy o bláznoch, v indickej spoločnosti sa mnohé jeho slová a činy, ktorými doma ohrozoval celé svoje okolie, zdajú skôr prejavmi slobody a nespútanej mysle. Spontánny priateľ uvoľňuje úspešného, no zároveň zakomplexovaného manažéra, na ktorého pôsobí priateľstvo s bláznom celkom blahodarne. Vytvorenie takejto dvojice nie je zo strany scenáristov príliš originálne a v rámci trilógie ťahajú možno Blažené bytosti za kratší koniec, vo svojej podstate je to však stále film, ktorému sa darí čosi povedať.
StoryEditor