Výsledky ankety Sedem divov Turca vyhlásili v piatok v Martine počas Dní Milana Hodžu. Stali sa nimi Štátna meštianska škola Hodžova v Sučanoch, Šútovská dolina s vodopádmi, Gaderská dolina spolu s jaskyňou Mažárna, ranogotické premonštrátske kostoly v Turci, turčianske remeslá s Mošovským jarmokom, národná prírodná rezervácia Vyšehrad a Teplické serpentíny v Turčianskej Štiavničke. Turčania sú zatiaľ prví a jediní na Slovensku, ktorí aj týmto spôsobom chcú zviditeľniť krásu svojho regiónu, informoval iniciátor myšlienky a rodák z turčianskej obce Sučany Ján Šesták.
Obyvatelia Turca mohli o nich hlasovať v regionálnych médiách od februára tohto roku, odborná komisia potom vybrala 27 z vyše stovky zaslaných návrhov, z nich potom vzišlo sedem víťazných turčianskych unikátov.
Štátna meštianska škola Hodžova v Sučanoch pochádza z roku 1927, o jej výstavbu sa zaslúžil Milan Hodža. V súčasnosti v nej sídli bilingválne anglicko-slovenské gymnázium. Pred niekoľkými rokmi pri rekonštrukcii školskej budovy našli v gymnáziu zamurovanú skrinku s listom pripomínajúcim budúcim generáciám založenie školy.
Šútovský vodopád je najvyšší v Malej Fatre. Jeho vody padajú z výšky 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny na predpokladanej geologickej hranici medzi granitmi a granodioritmi.
Gaderská dolina leží v Národnom parku Veľká Fatra a považuje sa za najkrajšiu dolinu plnú botanických skvostov. Je dlhá 18 kilometrov a ponúka mnoho vzácnych prírodných útvarov a zákutí, ako zrúcaniny Blatnického hradu, Čertovu bránu či sedem jaskýň, z ktorých prístupná je Mažárna. V nej sa našli doklady pravekého a starovekého osídlenia. Gaderskú dolinu využili pre jej krásy aj filmári. V roku 1921 tu bratia Siakeľovci, rodáci z Blatnice, natočili prvý slovenský film Jánošík, neskôr sa tu odohrával aj dej vojnovej drámy Dolina.
Ranogotické premonštrátske kostoly Turca sú zaujímavé najmä tým, že ich postavili premonštráti v priebehu 25 rokov relatívne veľa na malom území. Do Turca prišli premonštráti v polovici 13. storočia, založili takzvanú stavebnú hutu a v najosídlenejších turčianskych lokalitách stavali nové murované kostoly.
V rámci turčianskych remesiel bolo prvým obuvníctvo, ktorého vznik sa v obci Mošovce datuje do roku 1548. Neskôr pribudlo kolárstvo, kováčstvo, stolárstvo, čižmárstvo, debnárstvo, klobučníctvo či remenárstvo. Najznámejším ale bolo kožušníctvo, ktoré sa preslávilo aj v zahraničí. Ukážky niektorých z nich majú možnosť vidieť návštevníci v Múzeu mošovských remesiel, ktoré vzniklo v obci v roku 1983, alebo na jarmoku. Mošovské jarmoky sa konali od 16. storočia každoročne na Michala. V roku 1994 obec Mošovce na ich tradíciu nadviazala.
Národnú prírodnú rezerváciu Vyšehrad v pohorí Žiar v katastroch Jasenova, Vyšehradného a Solky vyhlásili za chránenú v roku 1973. Pod Vyšehradom vybudovali v časoch vierozvestcov Konštantína a Metoda podľa archeologických výskumov z minulého storočia hradisko, čo zaradilo okolie Vyšehradu medzi najstaršie miesta so slovanským osídlením v Turci.
Teplické serpentíny, čiže koryto potôčika, ktorý odvádza vodu z horného rybníka do nižšie položených vodných nádrží, opravili dobrovoľníci z Turčianskej Štiavničky v roku 2002 a vybudovali vedľa neho aj náučný chodník. Po takmer päťdesiatich rokoch obnovili celý systém révaiovských rybníkov nad prameňom medokýša z roku 1875. Toto vodné dielo Révaiovcov po ich emigrácii na konci II. svetovej vojny nahlodal zub času a tok Teplických serpentín pomaly slabol a ich koryto postupne zarástlo vegetáciou.