Festival Viva Musica pritiahol vážnu hudbu pod holé nebo a ľuďom chce ukázať, že takáto hudba vôbec nemusí byť nudná. "Veď Mozart, Puccini či Verdi boli rockové hviezdy svojej doby," hovorí pre HN riaditeľ festivalu Matej Drlička.
Plní zatiaľ festival Viva Musica vaše očakávania?
- Doteraz je to nad moje očakávania. Minulý ročník bol dosť náročný, finančne aj pracovne, mali sme zlé počasie, prišli sme o sponzora. Tento rok je to úplne naopak - skvelá spolupráca s mestom, zatiaľ krásne počasie, plné Hlavné námestie.
Festivalom by ste chceli ukázať, že "vážna hudba nie je nuda"...
- Hlavná línia festivalu je klasická hudba, hoci tam je aj džez či world music - čo sú v podstate tiež menšinové žánre, a teda by mali držať spolu, aby boli silnejšie. A ukázať, že táto hudba nie je nudná možno len tak, že ju prinesieme k ľuďom. O to sa teda snažím. Lebo dnes si už nehľadajú ľudia cestu k umeniu, ale umenie si musí nájsť cestu k nim. Nemôžeme sa tváriť ako snobi a dúfať, že naplníme kamenné divadlá, ale musíme sa prispôsobiť dobe. Aj naša kampaň je preto dosť drzá, trochu trúfalá a rebelská. A klasickú hudbu ľuďom prinášame až pod nos. Na námestí je šanca, že ju ostanú aspoň na pár minút počúvať aj tí, čo možno ani nevedia, kde je filharmónia.
Vy máte klasiku v krvi.
- Ja som s klasikou vyrastal a zamiloval som sa do nej, čiže je to už nevyhnutná časť môjho života. Festivalom chcem ukázať, že je to krásna hudba, večná, nesmrteľná. Dramaturgia festivalu je, samozrejme, prispôsobená open-air charakteru, čiže som vyberal skladby, ktoré dobre znejú pod holým nebom a nevyžadujú skvelú akustiku koncertných sál. Keďže sa od 16. rokov živím ako orchestrálny hráč, viem aj, čo dobre funguje na ľudí a podľa toho vyberám skladby. Ale pritom to nie sú vyslovene "ľahké" diela. Veď aj džez Kyla Eastwooda bol skôr intelektuálnejší, no napriek tomu zožal skvelé ohlasy.
Prečo dať prednosť klasickej hudbe pred popovou či rockom?
- Klasika je o emóciách. Popová hudba, či r´n´b, ktoré tiež počúvam, to sú skôr krátkotrvajúce injekcie adrenalínu, kde je silný rytmus, zväčša slabá melodická línia. Klasika trvá dlhšie, treba si k nej sadnúť, započúvať sa. To súvisí s dobou. Klasika vznikala, keď ľudia mali čas. Čím ideme bližšie k súčasnosti, skladby v rádiách sú kratšie. Pre mladých by tak klasika bola dobrým relaxom. No treba sa jej oddať a k niektorým dielam sa treba postupne prepracovať.
Treba tiež povedať, že Mozart, Puccini, Verdi boli rockové hviezdy svojej doby - a to nemyslím ako fór, ale úplne vážne. Boli ospevovaní, ľudia na ulici im hádzali ruže, ženy ich chceli do svojich postelí. Keby vtedy existovali plagáty, tak by všetky dievčatá mali na stene Verdiho. Netvárim sa však, že Verdi je lepší ako Mary J. Blige, len ide o to, že je to hudba, ktorá tu je už stáročia, a ide len o to, aby sa mladí zastavili a vypočuli si to, či je to fakt také zlé a taká nuda, ako si myslia.
StoryEditor
Verdi bol rockovou hviezdou
Bratislavou znie už niekoľko večerov klasická, džezová aj etno hudba. V centre sme už počuli Gershwina, veľkolepý aplauz zožal so svojím koncertom džezmen Kyle Eastwood, tajil sa nám dych pri Diabolských husliach Berkyho-Mrenicu.