Muž, ktorý klame legálne

Pred 25 rokmi sa vám ako prvému na svete podarilo legalizovať produkciu umeleckých falzifikátov. Ako ste prišli na túto myšlienku? Áno, pred 25 rokmi nebolo možné legálne predať dajme tomu falzifikát Picassa s "jeho vlastnou" signatúrou. Že som s tým začal, vyplynulo z mojich rodinných okolností. Keď som bol po smrti rodičov z finančných dôvodov nútený predať rodinnú zbierku, na moje nemilé prekvapenie sa zistilo, že takmer polovica diel boli falzifikáty. Svoje sklamanie som sa rozhodol obrátiť na konštruktívnu akciu. Chcel som nájsť falzifikátorov týchto diel, čo sa mi nakoniec aj podarilo. Chcel som, aby viac neklamali ľudí, ale aby túto prácu robili legálne - pre mňa. V súčasnosti mám sedem stabilných spolupracovníkov (falzifikátorov), ale nechávam otvorené dvere každému, kto prejaví záujem. Ak ukáže, že túto prácu naozaj vie robiť, som ochotný s nimi spolupracovať.
Medzi vašich klientov patrilo aj mnoho slávnych osobností: princezná Diana, Frank Sinatra, Gianni Versace, Arnold Schwarzenegger... Okrem nepochybného finančného uspokojenia, napĺňa vás táto práca aj vnútorne?
Áno, táto práca ma napĺňa. Rozhodol som sa pre ňu aj preto, lebo ma začal zaujímať samotný proces falzifikovania diel. Pokiaľ ide o slávne osobnosti, často chcú mať steny svojich obrovských sídel zaplnené dielami veľkých majstrov, a nie každému záleží na tom, či sú to falzifikáty alebo originály. Napríklad Frank Sinatra mal v dome malý obraz Renoira. Bol to však falzifikát, ktorý kúpil za 2 milióny dolárov. S obrazom bol spokojný a zistenie, že ide iba o falošnú kópiu, mu neprekážalo. Ja som mu (a aj ostatným) ukázal, že takéto dielo môže získať aj lacnejšie.
Môže podľa vás vôbec existovať estetický rozdiel medzi originálom a falzifikátom, ak ich od seba nemožno vizuálne rozlíšiť?
Originál je v istom zmysle "posvätný" a nemôžem tvrdiť, že má rovnakú hodnotu ako moje obrazy. Z umeleckého hľadiska však svoje diela považujem za rovnocenné. Kopista na nich pracoval rovnako dôsledne ako jeho pôvodný autor. Aj v mojich kópiách sú však rozdiely. Na bratislavskej výstave prezentujem predovšetkým diela, ktoré možno získať za symbolickú hodnotu (okolo 1 500 eur), diela, ktoré vystavujem napr. v Monte Carle, sú v inom prevedení - sú namaľované na starých plátnach, s dôslednou imitáciou pôvodnej techniky, majú staré rámy, originálny rozmer... To sa, samozrejme, odráža aj na ich cene. Záleží aj na tom, kto si dielo objedná...
Trh s umením je dnes zahltený falzifikátmi. Vystupujete dnes s vedomosťami, ktoré ste nadobudli aj ako znalec umenia?
Áno, najmä v Taliansku má moje slovo v tomto smere váhu. Niektorí galeristi si ma dokonca zvyknú volať vždy keď sa rozhodnú rozšíriť svoje zbierky o nejaké nové dielo, aby som sa vyjadril k otázke jeho pravosti.
Organizujete predajné výstavy po celom svete. Kde sa vašim falzifikátom z hľadiska predajnosti darí najlepšie?
V Európe sa asi najviac obrazov predáva v južnom Francúzsku, darí sa im však aj v Španielsku, v Taliansku, vo Švajčiarsku. Vôbec najlepšími klientmi sú však v súčasnosti Rusi. Perspektívu vidím aj na Slovensku, kde uvažujem nad založením múzea. Podobné múzeum mám zatiaľ iba v Moskve.
Ako vyzerá váš typický stály zákazník?
Mojimi typickými zákazníkmi sú zväčša manažéri alebo bohatí ľudia, vlastniaci veľké nehnuteľnosti, v ktorých potrebujú zaplniť holé steny.
Boli ste prvý, kto s falšovaním začal legálne. Existuje dnes konkurencia medzi oficiálnymi falzifikátormi?
Vždy, keď idem niekde robiť výstavu, sám si vytváram konkurenciu. Všade sa nájde niekto, kto skopíruje moje diela. Vznikajú tak vlastne kópie kópií. Nájde sa aj veľa takých, ktorí potom tvrdia, že pracujú pre mňa. Keď si do vyhľadávača na internete zadáte Daniele Dondé, ukáže sa vám minimálne tristo diel, ktoré však v skutočnosti nevznikli v mojej dielni.
Myslíte si, že uprednostňovanie originálov je prejavom snobizmu?
Neviem. Na svete však existuje len niekoľko osôb, ktoré si môžu dovoliť originál. Ostatní sa naň môžu pozerať iba v galériách. Sú ľudia, ktorí sa z falzifikátu dokážu tešiť viac, než snob z originálu. A ako povedal Salvator Dalí: "Dobrá kópia je lepšia ako zlý originál."
Infobox: Kto je Daniele Dondé?
Syn renomovaného zberateľa umeleckých diel, sa narodil v talianskej Cremone. V roku 1984 legalizoval umelecké falzifikáty a položil základ smeru Faux Ar", ktorý je dnes všeobecne rozšírený. Inštaloval výstavy legálnych falzifikátov takmer vo všetkých svetových metropolách. V roku 1990 mu bol pri príležitosti výstavy na newyorskom Manhattane udelený čestný titul profesor.

Najpredávanejšie falzifikáty z dielne Daniele Dondé