Spisovateľ, novinár a učiteľ, predstaviteľ sociálnej prózy a socialistického realizmu Peter Jilemnický bol prozaik a publicista českého pôvodu, pôsobiaci aj na Slovensku. Dnes uplynie sto rokov od jeho narodenia. Pochádzal z českého mesta Kyšperk pod Orlickými horami, kde sa 18. marca 1901 narodil. Absolvoval strednú poľnohospodársku školu v Chrudime, v roku 1921 externe zmaturoval na učiteľskom ústave v Leviciach. Predtým v rokoch 1919-1921 bol učiteľom v českých Vermeřoviciach.
V roku 1922 vstúpil Peter Jilemnický do komunistickej strany, o rok neskôr odišiel učiť na Kysuce. Od roku 1923 učil v obecnej škole vo Svrčinovci. Svoje zážitky z pôsobenia na Kysuciach a v Čadci spracoval v románoch Víťazný pád a Pole neorané. V roku 1926 odišiel do Sovietskeho zväzu, kde študoval na Štátnom ústave žurnalistiky v Moskve. Od roku 1930 pracoval ako učiteľ na niekoľkých školách na Slovensku. Predtým bol rok redaktorom denníka Pravda.
V rokoch 1939–1942 žil v protektoráte Čechy a Morava, od roku 1943 do konca vojny ho väznili za protifašistickú činnosť. Po oslobodení krátko pracoval ako úradník, po februári 1948 bol až do svojej predčasnej smrti kultúrnym atašé na československom veľvyslanectve v Moskve, kde zomrel 19. mája 1949.
V českej prozaickej prvotine Devadesátdevět koní bílých a v slovenskom románe Víťazný pád, ako aj v počiatočnej novelistickej tvorbe sa prezentoval ako sociálne cítiaci autor a modernista, ovplyvnený poetizmom a expresionizmom. Členstvo v skupine DAV, angažovanosť v komunistickom hnutí a najmä pobyt v Sovietskom zväze ovplyvnili jeho nesporný literárny talent a ďalšiu umeleckú tvorbu, čo sa odrazilo v knihe reportáží Dva roky v krajine Sovietov a v románe Zuniaci krok, v ktorých nekriticky obhajoval boľševický systém a kolektivizáciu. V tomto období si osvojil sovietsku metódu tzv. socialistického realizmu, aby ju ako jeden z prvých uviedol do slovenskej literatúry v románoch Pole neorané a Kus cukru, umeleckejšie v poviedkovom súbore Kompas v nás. Dramatické udalosti z čias druhého odboja zobrazil v úspešnom povstaleckom románe Kronika.
Pokúsil sa aj o tvorbu proletárskej poézie a drámy, venoval sa publicistike a ako novinár písal hlavne politicky motivované články. Jeho literárne aktivity uzatvárali preklady z diel sovietskych básnikov. V ére ľudovodemokratického a socialistického Československa ho marxisticko-leninská literárna veda považovala za jedného z najvýznamnejších slovenských spisovateľov 20. storočia.