Do "národného" dostali na jar nový tovar. Nové divadelné kolekcie došli z Nitry, Prešova, zo Zvolena, čosi z Košíc a čosi aj zo Žiliny. Ako som sa dozvedel z tlače, priestor v Slovenskom národnom divadle dostali aj regionálne divadlá. Hurá. Aká krása. My tu, na našom malom Slovensku, máme aj regióny. Aké je to relatívne. Veď len v madridskej aglomerácii žije viac ako 6 miliónov obyvateľov a tá je v Európe tretia, po Londýne a Paríži. A tak mi nedalo a šiel som si pozrieť, čo divadelné sa deje na tom našom vidieku. Šiel som na žilinského regionálneho Idiota. Siahnuť v súčasnosti po Dostojevskom a trúfnuť si na túto dramatizáciu chce dávku odvahy. Chce to dobrý inscenačný kľúč, poctivý dôvod a motív na jeho uvedenie. Ak sme si po roku 1994 spolu s Tomom Hanksom vravievali: "My name's Forrest, Forrest Gump. People call me Forrest Gump...", tak po vzhliadnutí žilinského Idiota nám ostane na perách niečo podobné: "Volám sa Myškin, knieža Myškin. Ľudia ma volajú knieža Myškin." Tento forrestgumpovský princíp robí zo žilinského Idiota moderného, plnohodnotného súčasníka. Je to pokorný pozorovateľ, ľudský senzor, ktorý sa stáva časovanou spoločenskou bombou. Jeho úprimnosť prináša nevyspytateľnosť a nekonvenčnosť. Jeho človečina, aj po rokoch, dojemne napĺňa Dostojevského ideálneho človeka -- Knieža Kristusa. Vyslovené pravdy znejú v tejto interpretácii kruto, nekompromisne a ohlušujúco. Spleť pokryteckých vzťahov, petrohradských mimikier, stojatých mútnych vôd Ruska sú nám také blízke, ba až totožné, aj po viac ako 150 rokoch. A nemyslím si to sám. Súhlasí so mnou aj celá stojaca sála. Myslím si, že sa to tu volá, tak rýdzo, slovensky, standing ovation.
StoryEditor