Tvrdil, že prítomnosti chýba pohyb, činorodosť a majestát časov minulých. Pred 80 rokmi - 12.marca 1930 - zomrel v Prahe slávny český románopisec a dramatik Alois Jirásek.
Alois Jirásek sa narodil 23. augusta 1851 v obci Hronov pri Náchode na východe Čiech ako štvrté z deviatich detí. Pochádzal zo starého sedliackeho rodu - jeho otec bol pôvodne tkáčom, neskôr sa venoval pekárstvu.
Ako chlapec strávil Alois rok vo Veľkej Vsi pri Broumove, aby sa naučil po nemecky a mohol v rokoch 1863 - 1867 študovať na nemeckom piaristickom gymnáziu v Broumove. V štúdiu pokračoval na českom gymnáziu v Hradci Králové, zmaturoval v roku 1871.
Napriek tomu, že mladý Alois mal - okrem literárneho - aj pozoruhodné výtvarné nadanie, z existenčných dôvodov začal študovať históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1874 pôsobil ako profesor dejepisu na gymnáziu, neskôr na reálnom gymnáziu v Litomyšli, v rokoch 1888 až 1909 učil v Novom Meste pražskom.
V roku 1879 sa jeho manželkou stala Marie Podhajská, s ktorou mal sedem detí - šesť dcér a jediného syna. Už od študentských čias sa priatelil s veľkým českým maliarom Mikolášom Alešom, počas pobytu v Prahe udržiaval kontakty aj s ďalším umelcami, predovšetkým prispievateľmi do časopisov Ruch a Lumír. Do tejto skupiny Jiráskových priateľov patrili napr. Václav Sládek, Karel Václav Rais, Zikmund Winter, ale aj mladšie ročníky - Josef Machar, Josef Kvapil, Zdeněk Nejedlý a iní.
Pracoval aj v redakcii časopisu Zvon a v roku 1917 sa stal jedným zo signatárov Manifestu českých spisovateľov, ktorý proklamoval požiadavku národnej samostatnosti pre český a slovenský národ. Práve Alois Jirásek prečítal 28. októbra 1918 pred pomníkom sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe listinu, ktorá deklarovala vznik I. samostatnej Československej republiky.
Do veľkej politiky sa však spisovateľ aktívne nezapojil, už v roku 1909 sa nechal penzionovať. V roku 1920 ho síce zvolili za poslanca senátu za Československú národno-demokratickú stranu, on sa ale rozhodol pre život v ústraní. Alois Jirásek zomrel tri roky po odchode svojej manželky. Na poslednej ceste ho odprevádzali tisícky ľudí, ktorí mu takýmto spôsobom vzdali hold a úctu. Miesto svojho posledného odpočinku našiel na cintoríne v Hronove.
Literárnu činnosť začínal mladý Alois Jirásek písaním básní, v ktorých opísal ťažký život ľudí v jeho rodnom kraji. Nasledovala poviedková tvorba: Povídky z hor, Na Ostrově, Petr Kmínek. Medzi vydarené literárne drobnosti patrí cyklus Černá hodinka. Sú to autorove spomienky na rodný kraj, keď v podvečer dedinčania odpočívajú po celodennej práci a rozprávajú si rôzne príbehy.
Do dejín literatúry sa spisovateľ zapísal predovšetkým svojimi historickými románmi. Jeho dielo možno rozdeliť do troch skupín: doba husitská, doba po Bielej Hore a doba národného obrodenia.
Husitskú epochu v Jiráskovej tvorbe reprezentuje trilógia Mezi proudy, historická epopeja Proti všem, zahrňujúca husitské revolučné hnutie v rokoch 1419-1420, trilógia Bratrstvo, ktorej dejiskom je Slovensko v 50. rokoch 15. storočia, ďalej romány V cudzích službách a Husitský král.
Tragické obdobie po bitke na Bielej Hore stvárnil Jirásek v dielach Skály, Skaláci, Temno a Psohlavci.
Dobu národného obrodenia opísal v dielach F. L. Věk, U nás a Filosofská historie.
Známe sú aj Staré pověsti české, ktoré vyšli po prvý raz v roku 1894 a sú určené v prvom rade mladému čitateľovi.
Alois Jirásek je taktiež autorom niekoľkých divadelných hier: realistických drám Vojnarka a Otec, veselohier Kolébka a M. D. Rettigová.
Bohaté znalosti histórie využil pri písaní dramatickej trilógie Jan Hus, Jan Žižka, Jan Roháč. V dielach zobrazil tri hlavné etapy husitstva a osudy ich hlavných predstaviteľov.
Najznámejším Jiráskovým dramatickým dielom je rozprávková hra Lucerna.
Spisovateľa navrhli v rokoch 1918, 1919, 1921 a 1930 na Nobelovu cenu za literatúru.