Herec, režisér a pedagóg Emil Horváth mladší sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre. Fakt, že v najbližších dňoch bude mať 60 rokov pripomínajú tomuto "večne mladému" hercovi asi len šediny na hlave, jeho neustála aktivita a pracovné vyťaženie určite nie. Jubileum mieni osláviť v práci, na divadelných doskách. V bratislavskom Divadle P.O. Hviezdoslava si zahrá hlavnú úlohu, Victora Emmanuela v komédii Chrobák v hlave.
Herec je Emil Horváth ml. dušou a telom, pochádza z hereckej rodiny, je synom slávneho herca Emila Horvátha staršieho a za manželku má tiež herečku Vieru Richterovú. Aj keď sa narodil v Nitre, v podstate sa cíti Martinčanom a do Nitry chodieval len na prázdniny. Keď mal dva mesiace, jeho otec začal pracovať v Komornom divadla v Martine a tam Emil strávil celý svoj život, aj profesionálne začiatky.
V roku 1968 ukončil Emil Horváth ml. štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Prvé angažmán dostal v Divadle SNP (DSNP) v Martine. V rokoch 1976-1983 pôsobil na bratislavskej Novej scéne a od januára 1984 je členom Činohry Slovenského národného divadla (SND).
Na núdzu o krásne postavy sa rozhodne nemôže sťažovať. Na uplatnenie svojich hereckých schopností dostal už v martinskom DSNP veľa príležitostí. Zahral si Rómea (Rómeo a Júlia), Riumina (Letní hostia), Dona Carlosa (Filip II.). Jeho martinské pôsobenie kulminovalo kreáciami Henricha II. (Tomáš Becket) a Knieža Myškin (Idiot).
Na bratislavskej Novej scéne si zahral vážnu postavu Trapleva (Čajka). Komediálne danosti so zmyslom pre groteskné vyhrotenie uplatnil v kreáciách Ottingera (Teta na zjedenie) a v mnohých ďalších inscenáciách. V Macbethovi osvedčil schopnosti tragicky vyhrotenej charakterizácie zložitej viacvrstvovej postavy. Na Novej scéne si ešte zahral napríklad úlohu Ferdinanda (Úklady a láska), Salieriho (Amadeus).
Mnohé zaujímavé postavy stvárnil aj na doskách SND, napríklad Vasilij Žadov (Výnosné miesto), Napoleon (Napoleon I.), Zilov (Lov na kačice), Jožko Púčik (Jožko Púčik a jeho kariéra), Richard (Richard III.), Lopuškin (Čaj u pána senátora), Andrew (Sex noci svätojánskej, Starček (Stoličky), Jean-Paul Marat (Marat Sade), Malvolio (Trojkráľový večer alebo Čo len chcete).
Zo zoznamu Horváthových divadelných réžií možno spomenúť najmä Albert Camus: Caligula, Bengt Ahlfors: Divadelná komédia, Peter Turrini: Šialený deň, Janusz Glowacki: Štvrtá sestra.
Po roku 1969 ho poznáme aj ako herca strieborného plátna vo filmoch ako napríklad Na kométe, Jaškov sen, Sladké starosti, Jeden stříbrný, Svět nic neví, Eugen Onegin, Nedosnívaný Jaškov sen, Tajné sny.
Neobišli ho ani režiséri televíznych filmov a inscenácií, z ktorých sú najznámejšie tituly, v ktorých hral Vianočné oblátky, Sváko Ragan, Ťapákovci, Meridián, Útek do zlatej krajiny.
Divadelnú tvorbu prednáša Emil Horváth ml., inak držiteľ mnohých ocenení za svoju úspešnú prácu, na VŠMU v Bratislave.