Medzi ľudí spojených v druhej polovici 80. rokov minulého storočia túžbou "meniť svet" patrí aj slovenský výtvarník Ladislav Teren. Narodil sa 11. júna 1960 v Bratislave a v piatok sa dožíva životného jubilea päťdesiat rokov.
Je jedným z čelných predstaviteľov prvej vlny postmoderny vo výtvarnom umení na Slovensku a v súčasnosti už jednou z profilujúcich osobností, dnes už strednej generácie nášho výtvarného umenia. Venuje sa predovšetkým maľbe a objektu.
Je to skoro neuveriteľné, ale psychiatrická liečebňa v Kroměříži je svedkom umeleckých začiatkov Ladislava Terena. Na povinnej vojenskej službe v tomto meste mal možnosť si v opustenom priestore ošetrovne liečebne rozkladať na steny veľké papiere a ukladať na ne svoje výtvarné prvotiny. V tejto liečebni, niekedy okolo roku 1985, mal aj svoju prvú oficiálnu výstavu. Jeho úplne prvé výtvarné prejavy však nezačali na vojne. Kreslil si odmalička a od detstva sa chcel stať umelcom.
Po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave patril Ladislav Teren ku generácii, ktorá do výtvarného diania nastupovala s programom "novej maľby". Zaradil sa ku kmeňovým postavám voľného bratislavského zoskupenia viacerých výtvarníkov, ktorí sa v druhej polovici 80. rokov 20. storočia prihlásili k postmoderne a neoexpresionizmu, ktorý kládol dôraz na spontánne slobodné vyjadrenia pocitov.
Laco Teren sa priamo dotkol konkrétnej kultúrnej, sociálnej, a politickej situácie. Jeho rané humorno-agresívne maľby vyústili do symboliky vychádzajúcej z produktov socialistickej éry a tradície socialistického realizmu. Symboly totalitnej propagandy (kosák, ozubené koleso, nákova, klasy, zovretá päsť) s ich prvoplánovým pátosom a absurdným symbolizmom expresívne rozmaľúval na veľkoformátové plátna. Prostredníctvom voľnej hry so symbolmi vytvoril sebaironický autorský emblém - zástavu. V jej strede sa vznáša akási návnada, ktorá vznikla zauzlením rôznorodých predmetov-atribútov, zjavne dôležitých pre autorov život a tvorbu. Týmto spôsobom bol obraz Terenova víťazná vlajka na svete. Neskôr rozpracoval autorskú ikonografiu symbolov viažucu sa k témam banality, gýča a konzumu.
Okrem maľby (Nič nás nezastaví, Terenova víťazná vlajka, Strom prianí, V záhrade, Dvanásť dní v týždni, Lovec nemá domov, Starec, Trinity, Punicum granata, mnohé z nich maľované akrylom) uplatňuje Teren v tvorbe aj objekty (Noha génia, Oči čierne ako uhoľ, Dobrý nápad, Priapus, tvorené z mramoru, skla, bronzu a železa) a kresbu.
Autorove diela sú zastúpené vo všetkých relevantných štátnych a v mnohých súkromných zbierkach. Venuje sa študentom a nadácii súčasného umenia v združení Tranzit.