Čo znamená pre kuchára cena za celoživotné dielo?
Je to najmä vynikajúci pocit. Moje rozhodnutie stať sa kuchárom však vzniklo úplne náhodou. Triedna učiteľka na základnej škole mi v rozprávkovej hre Dve Marušky nedala úlohu kuchára, i keď som si myslel, že by som ním mal byť. Tak som si povedal, že sa ním stanem aj tak. Samozrejme, že som si nemyslel, že raz budem variť aj kráľovnej. Teraz som preto naozaj veľmi šťastný. Dá sa povedať, že pracovný čas je priemerne do 200 hodín, ja som strávil v kuchyni každý mesiac priemerne aj 400 hodín. A možno to bolo aj viac, ale hanbím sa to aj povedať. Teraz však až vidím, že to bolo ocenené, v čo som ani nedúfal.
Čo je teda vaším najväčším umením, za ktoré ste taký oceňovaný aj vo svete?
Milujem studenú kuchyňu, pretože keď vidím na stole 30 - 40 druhov rôznych výrobkov, je to pre mňa ako rozkvitnutá záhrada hladkajúce srdce. No bez ovládania teplej kuchyne nie je možné robiť ani tú studenú, pretože tá sa neskladá z toho, že nakrájate salámu a urobíte nejakú ružičku z paradajky alebo reďkovky. Treba vedieť vykosťovať, pretože bez toho to v studenej kuchyni nejde, aby nebol hosť otrokom toho jedla. Treba si získať jeho dôveru. Ocenenie pre nás kuchárov je vlastne to, že hosť je ochotný jesť to, čo my vlastnými rukami pripravíme.
A rozlišujete, keď varíte pre svojich blízkych, pre hostí v reštaurácii či pre kráľovnú?
Keď varíte pre takéto zvláštne osobnosti to vám nedá, nemyslieť na to, pretože zároveň okolo vás je ochranka, ktorá by vám to pripomenula veľmi ľahko. Dlhé roky som bol šéfkuchárom Prvej slovenskej reštaurácie, a keďže nás tam navštevovali veľmi významní hostia, zakázal som čašníkom, aby nám nehovorili, komu to ide. Pre mňa bol na rovnakej úrovni ten, kto sedel pri prvom stole i tí ostatní ďalej. Tie jedlá museli byť dobré tak či tak. Boli však aj objednávky pri zvláštnych príležitostiach. Pri jednej vzácnej návšteve z Kanady vznikla moja povestná „horiaca valaška", na ktorú sa napichalo mäso a polialo sa to vodkou a zapálilo. V tomto prípade sa bolo treba prezentovať. Mám veľmi veľa príhod ...
... a keby ste bilancovali, ako by ste zhodnotili vývoj našej kuchyne a kultúry stravovania za posledných 50 rokov, čo sa venujete kuchárčeniu?
Oveľa viac ľudí vie jesť príborom, ako keď som začínal... (Smiech)