Svet filmu obchádza strašidlo industrializácie. Najvýraznejším prejavom obrany zatiaľ bola tzv. Dogma 95 -- manifest dánskeho režiséra Larsa von Triera, ktorá vyjadrovala snahu zásadným spôsobom zmeniť vzťah režiséra k svojmu dielu, posilniť jeho zodpovednosť za konečný výsledok a oslabiť tak vplyv producenta. Tento manifest sa stal inšpirujúcim pre riaditeľa Letnej filmovej školy a organizátora Projektu 100 Jiřího Králika a Iva Andrleho k spísaniu Dogmy 2002 venovanej distribúcii a filmovým festivalom. Film, podobne ako i ďalšie druhy umenia, sa podľa nich v posledných rokoch čím ďalej tým viac stáva priemyslom, umenie zostáva v úzadí. V oblasti distribúcie je zrejmá tendencia zásadne ovplyvňovať jej obsah (prevažujú vysokorozpočtové výrobky nižšej kvality) i formu (vznik multikín a zásadná zmena v prístupe k divákovi). Poslednou obeťou je v poslednom čase i oblasť, ktorá pôvodne vznikla ako obrana pred "industrializáciou" -- teda oblasť filmových festivalov. Pod vplyvom producentov sa zvyšujú rozpočty, ovplyvňujú program, preberajú sa niektoré negatívne rysy niektorých veľkých veľtrhov.
Festivalový boom
Rastúce množstvo festivalov má podľa autorov Dogmy 2002 niekoľko spoločných znakov. Mení sa atmosféra festivalov, filmy sa stávajú predovšetkým tovarom, čomu pomáhajú predovšetkým veľkí sponzori. Zväčšuje sa bariéra medzi "normálnymi" divákmi a špeciálnymi kastami účastníkov (novinári, VIP, hostia, sponzori a pod.), zabraňuje sa prirodzenému kontaktu "normálneho" diváka s autorom, keď bežné besedy po predstavení nahrádzajú tlačové besedy len pre novinárov a VIP. Informácie o filme sa neustále zjednodušujú -- katalógy festivalov postupne dostávajú charakter skôr veľtrhových katalógov tovaru, kde prevažujú reklamy, obrázky, dôležitejšia je forma, než obsah. Namiesto prirodzenej spolupráce festivalov dochádza v dôsledku "industrializácie" k opačným tendenciám, keď sa niektoré festivaly dokonca bránia tejto prirodzenej spolupráci a výmene skúseností.
Diskriminované filmy
Podľa autorov Dogmy 2002 väčšina organizátorov vždy dokáže nájsť niekoľko dobrých dôvodov, ako zmeny k horšiemu obhájiť, snaha o zmenu a rešpektovanie niektorých základných pravidiel musí vychádzať od samotných organizátorov festivalov. Zásady Dogmy sú rozdelené do štyroch väčších častí, prvá z nich sa týka diskriminácie. Sú za zrušenie delenia na nový a starý film, pretože vo väčšine prípadov sa až nekriticky dáva prednosť len novým filmom, čím sa zabúda na možnosť bezprostrednej konfrontácie medzi novými a starými filmami. Autori Dogmy sú za zrušenie spomínanej bariéry medzi platiacimi a neplatiacimi divákmi. V druhej časti svojho manifestu venovanej logike sú za vytváranie prehľadnejších programových celkov (zabúda sa na možnosť členiť filmy do iných ako špecificky filmových kategórií) a zrušenie filmových súťaží. S rastúcim počtom festivalov má hodnota cien inflačný charakter, zaradením akéhokoľvek filmu do súťaže dochádza k nevedomej diskriminácii ostatných, tzv. nesúťažných filmov. Tretia časť Dogmy je venovaná úcte. Patrí k nej uprednostňovanie besied tvorcov s divákmi pred tlačovými konferenciami, pretože najdôležitejšie a najzaujímavejšie reakcie môže tvorca získať hneď po skončení filmu. K úcte patrí aj sústredenie úsilia na vypracovanie a distribúciu kvalitných sprievodných textov k jednotlivým filmom, ale i k významným hosťom, čo by bolo protipólom súčasných zvykov vydávať kriedové materiály s veľmi biednym obsahom. Posledná časť festivalovej Dogmy 2002 je venovaná účelnosti. Patria k nej nízky rozpočet smerujúci k využitiu čo najväčšieho počtu filmov v následnej filmovej distribúcii a zníženie podielu a zásadného vplyvu sponzorov. Ich dominantný podiel totiž vedie k už spomínaným nešvárom, akými je kategorizácia hostí, povrchný katalóg, uzatvorené akcie a predstavenia a pod.
O fungovaní týchto zásad v praxi sa môžu záujemcovia do konca týždňa presvedčiť na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti. Ďalšia Dogma, ktorú by Jiří Králik mohol spísať, by sa mohla týkať divákov. Ako organizátora ho hnevá, že mnohí prichádzajú iba na jeden či dva dni, vďaka čomu nemôžu vidieť podstatnú časť na seba nadväzujúcich projekcií a organizátorovi, ktorý príprave akcie venoval niekoľko mesiacov svojho života, z takýchto návštev v ústach tŕpnu sliny.
StoryEditor