X -- to je neznámo, záhada, tajomstvo. X -- to môže byť aj priesečník príbehov, osudov, stretnutí. Napokon X -- to je aj škrt cez niečo alebo preškrtnutie niečoho, čo neplatí. V každom prípade X súvisí s knihami, alebo aspoň s mojou najnovšou knižkou. Do dnešných dní som vydal vyše stovku kníh a s tými, čo sú ešte v rukopise, ich bude oveľa viac. A predsa ma nikdy neprestane fascinovať tajomstvo, ako z ničoho vzniká niečo, čiže kniha. Rád si vymýšľam názvy neexistujúcich kníh a ukladám ich do názvovej databázy. Mám taký spôsob písania, že nemôžem začať písať knihu, kým nemá názov. A tak mám titulov kníh oveľa viac, ako ich stihnem za života naplniť. Pred niekoľkými rokmi som si vymyslel názov Xaver s nohami do X. Nevedel som, aká kniha z toho raz bude, ale tušil som, že to bude niečo pre deti. Posledné roky som pre deti takmer nepísal, akosi som z nich vyrástol. A potom som dostal vonkajší impulz, aby som napísal detskú knižku. Prehrabúval som sa v starých názvoch a do očí mi skočil krížik zvaný X. Mal som postavu Xavera. K nemu pribudla jeho spolužiačka, ktorá sa volala, ako ináč, na X -- Xénia. No a keďže sa to odohráva v škole, tak som vymyslel školníka Alexisa Xenakisa. Vždy som mal rád školníkov. Príbeh sa začal rozohrávať takmer samočinne, až z toho bola knižka. Dnes ju držím v rukách. A hoci som tento pocit zažil už X-krát, vždy ma to rozochveje. Nie preto, že by sa azda zvýšila moja spisovateľská sláva alebo že by som bol o krok bližšie nesmrteľnosti. Práve pre ono tajomstvo, ako sa z ničoho stane niečo. Čiže kniha.