Matej Korvín, syn Jána Huňadyho, v rokoch 1458-1490 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda, ktorý si od roku 1469 nárokoval i titul českého kráľa, zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni.
Matej Korvín sa narodil 23. februára 1443 v Kluži ako člen rodu Huňadyovcov. Jeho matkou bola dolnouhorská šľachtičná Alžbeta Siládiová. Otec, Ján Huňady, jeden z najbohatších veľmožov v Uhorsku, pochádzal zo sedmohradského rodu a bol niekoľkonásobným víťazom v bitkách s Turkami. Po otcovej smrti ho spolu so starším bratom Ladislavom zajali, Ladislava popravili a Matej len o vlások unikol trestu smrti.
V mladosti získal všestranné vzdelanie a jazykové znalosti -- ovládal maďarčinu, latinčinu, nemčinu a češtinu. Jeho prvou manželkou bola dcéra Juraja Poděbradského v Prahe, Katarína. Ako 33-ročný sa druhý raz oženil s Beatrix Aragónskou, dcérou neapolského kráľa.
Kráľ Matej Korvín patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti uhorských dejín. Bol jedným z mála uhorských panovníkov, ktorý sa zachoval v pamäti slovenského poddaného ľudu ako dobrý kráľ. Charakterizovali ho ako kráľa pohotového, bystrého, s vycibreným jazykom a výbornou pamäťou.
Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III. Dobyl Sliezsko, Lužice a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Po dobytí Dolného Rakúska svojím sídlom urobil Viedeň.
Likvidoval bratrícke skupiny na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazil kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor dobyl v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Podnikol tiež tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých však dosiahol iba čiastočné úspechy. Matej Korvín sa viac ako boju proti Turkom zameriaval na výboje, ktorými chcel rozšíriť hranice kráľovstva, čo vzbudilo nevôľu susedov, aj viacerých jeho dovtedajších prívržencov.
V Bratislave založil roku 1465 Universitas Istropolitana a v Budíne zriadil slávnu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel). K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády prispela aj jeho druhá manželka Beatrix Aragónska. Manželia podporovali vzdelanosť, do krajiny pozývali zahraničných umelcov, staviteľov a učencov, napr. astronóma Jána Müllera Regiomontanusa.
Matej sa usiloval zabezpečiť si potomstvo a tak s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpackovou mal nemanželského syna Jána Korvína. Ľavoboček Ján zostal jeho jediným dieťaťom, videl v ňom svojho následníka. Jánovi však stáli v ceste mnohé prekážky, mnohí nepriatelia, aj z jeho najbližšieho okolia.
Matej zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni na mozgovú mŕtvicu. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín.
Kronika 20. storočia, Mladé letá, Bratislava 1999
Kronika ľudstva, Fortuna print, spol. s.r.o., Bratislava 1992
www.historickarevue.com, www.inzine.sk, www.region-eu.sk