Tak, o čom už by som len v tomto medzisviatočnom období mohla?! Budem o darčekoch, ešte nevychladli, ešte sa z nich tešíme, ešte nad nimi rozmýšľame, ešte zúfalo zháňame doklady o zaplatení, aby sme ich mohli vrátiť a vymeniť v termínoch, ktoré sú na to určené, ešte niektoré z nich "prebaľujeme" a posúvame s novými menovkami na najbližšie Vianoce alebo iné sviatky... iba Oľa Feldeková zhŕňa nezhrnuteľné odrobinky z vianočných oplátok do dlane, ukladá zabudnuté šály a nepárne rukavice svojich vnúčat na jednu kôpku, občas si zapáli cigaretku a s úsmevom na pol kútika sa pozerá z okna smerom k nám, do Devínskej... tiež si ma asi predstavuje, a vidí dobre... ako sedím na zemi pri stromčeku, v kope ozdobného papiera a triedim. Niečo do kozuba, niečo do plastov, niečo po odstrihnutí poškodených častí do poličky na budúci rok. Slastne si poťahuje z cigaretky a vidí, ako sa trápim s ozdobnými nalepovacími hviezdičkami "všeho druhu" a rozmýšľam, či to lepidlo z druhej strany bude o rok ešte držať, a ako ducha Enviromentála v sebe presviedčam, že o rok kúpim radšej nové hviezdičky, a namiesto nich "zrecyklujem" darčekové taštičky, ktoré pod stromčekom ešte celkom nestratili svoj pôvodný tvar. Podľa mňa vidí aj to, ako rozmotávam (niekedy aj zubami) tie najkrajšie ozdobné šnúročky so zvončekmi, aby mali dĺžku aspoň na malé balíčky alebo poháriky so sušenými hríbmi... usmieva sa, čo usmieva, uškŕňa sa. Má doma pokoj, čisto a žiadne papierové a šnúrkové dilemy nerieši. Všetci už odišli, a okrem detí nikto nič v čase na to určenom nerozbaľoval. Tento rok dala totiž pred Vianocami všetkým dospelým členom svojej rodiny podpísať vyhlásenie, že si nebudú kupovať žiadne vianočné darčeky! Neviem, či všetci podpísali a ako to napokon dopadlo, ale v tejto chvíli, ako tak sedím v kope roztrhaného vianočného papiera, rozmýšľam, či neurobila dobre?! Vytiahol ma z neho telefonát, tak som sa bývalému spolužiakovi z Gemera trochu vyžalovala, spomenula Oľu, ako dobre sa rozhodla, a stotinu sekundu po pozdrave na rozlúčku sa ma ešte stihol opýtať: "Počuj, netráp sa, možno je to všetko celkom inak... možno je tá Oľga iba lakomá, alebo tento rok nemá peniaze, alebo ju niekto v rodine poriadne napálil, čo ty vieš?!" Veď fakt, čo ja viem?! Zabalila som do ešte použiteľného papiera misku na šalát, akých mám plnú... skrátka veľa, balíček previazala šnúrkou so zvončekmi (na mašličku už bola krátka), do rohu som sekundovým lepidlom prilepila červenú hviezdičku (ešte v tvare hviezdičky) a na odstrihnutú nepopísanú polovicu menovky som napísala: Mojej drahej kamarátke Oľge s láskou Eňa! Tak, a mám jeden darček už na budúce Vianoce! Veď Oľa sa to nikdy nedozvie! A keby aj áno, tak mi na budúce Vianoce povie, že po takej miske vždy túžila... tuším sa idem aj ja uškrnúť k oknu, smerom do starého mesta?!