Jej krátky život sa skončil v marci 1945 (podľa agentúry Reuters 12. marca) v koncentračnom tábore Bergen-Belsen len niekoľko týždňov pred jeho oslobodením. Bolo to pred 65 rokmi. Keď zomrela, mala 16 rokov.
Denník si Anna písala od 12. júna 1942, keď ho dostala na svoje 13. narodeniny. Bravúrne v ňom zachytila život v Holandsku, najmä všetky jeho peripetie medzi múrmi domu, atmosféru v úkryte, zmeny ľudských charakterov a priorít hodnôt. Na obyvateľov v úkryte padá ponorková choroba, človek nemôže byť ani na chvíľu sám, nemôže sa nahlas zasmiať ani plakať. Celý čas v sebe dusí zlosť, napätie, strach. Anna má niekedy pocit, že tam zošalie. Do denníka pretavuje všetko, o čom nemôže hovoriť nahlas, na jeho stránkach vidieť prerod malej, bezstarostnej Anny na iné dievča.
Život v úkryte jej poskytol príležitosť spoznať ľudí a ich správanie, spoznať seba a pochopiť, čo chce v živote dokázať a čo je pre ňu dôležité. Keď peklo vojny pominie, chcela byť novinárkou. Na jar 1944 sa rozhodla o celom skrývaní napísať knihu a ako predloha jej mal slúžiť práve denník. Kniha s názvom Denník Anny Frankovej patrí k najtrvácnejším dokumentom 20. storočia. Prvý raz vyšiel v roku 1947. Preložili ho do vyše polstovky jazykov, zdramatizovali a sfilmovali.
Posledný zápis v denníku je z 1. augusta 1944, o tri dni neskôr, 4. augusta 1944, na anonymné telefonické udanie vtrhla do úkrytu polícia a všetkých skrývajúcich sa obyvateľov zatkla. Odišli posledným transportom do Osvienčimu 3. septembra 1944. Annina mama zomrela začiatkom januára 1945. Anna a sestra Margot zomreli na týfus v Bergen–Belsene, kam ich koncom októbra 1944 presunuli. Koncentračné tábory prežil len Annin otec, ktorý po vojne zabezpečil vydanie dcérinho denníka.
Anna Franková, vlastným menom Annelies Marie Franková sa narodila 12. júna 1929, vo Frankfurte nad Mohanom. Prvé tri roky života prežila v rodine bankára so staršou sestrou Margot vo Frankfurte. Keď sa v roku 1933 stal ríšskym kancelárom Adolf Hitler, podobne ako mnoho ďalších židov, odišli Frankovci ešte v tom istom roku z Nemecka. Usadili sa v holandskom Amsterdame, kde mal otec známych a kde si založil firmu.
V máji 1940 napadol Hitler Holandsko a do platnosti vstúpilo množstvo protižidovských zákonov a nariadení. Anna ich vo svojom denníku zvečňuje "...Židia musia nosiť židovskú hviezdu, židia musia odovzdať bicykle, židia nesmú cestovať električkou, môžu nakupovať len od 15.00 do 17.00, od 20.00 do 06.00 nesmú vyjsť na ulicu, nesmú navštevovať divadlá, kiná ani zábavné podniky..." Vtedy ešte netušila, že tieto riadky budú čítať ľudia na celom svete.
S Margot museli prestúpiť na židovské lýceum, 6. júla 1942 sa rodina nasťahovala do vopred pripraveného úkrytu. Stal sa ním zadný dom v otcovej firme - dve poschodia v budove na ulici Prinsengracht. V úkryte strávila Anna s ďalšími skrývajúcimi sa viac ako dva roky.