Dnes vám píšem z Prahy. Prečo som tu, sa vám pochválim neskôr. Nedá mi nespomenúť, že tohtoročný San Valentín bol štedrý a vyvážený. Začal sa tak nijako a skončil sa pre mňa duševným orgazmom (tak nazývam stav, kedy sa smejem šťastím a tečú mi slzy, tento stav mávam len pri muzike). V pondelok ma do tohto stavu dostal Miško Bugala. Ďakujem ti Miško! Vedel som, že si dobrý a priznám sa, že som si myslel, že ma už asi neprekvapíš, ale to, čo som počul v pondelok, na to sa u nás hovorí, že "také zviera neexistuje!" Ako som naposledy upozorňoval, že sa chystám na krst jeho debutového CD z názvom 1st Touch, tak sa aj stalo. Džezoví fanúšikovia sa majú skutočne na čo tešiť. Vrelo odporúčam.
Aby som sa pochválil s tou Prahou, musím začať Madridom. V nedeľu bol 25. ročník odovzdávania španielskych filmových cien Los premios Goya. Tento rok sa o tieto filmové sošky uchádzalo mnoho dobrých filmov. Jedným z favoritov bol aj katalánsky film Pan Negre, ktorý si nakoniec odniesol 9 zo 14 nominácií. Okrem ceny za hlavnú mužskú postavu, ktorú už piatykrát získal Javier Bardem (tentoraz za film Buitiful), si odniesol film Pan Negre všetkých Goyov v hlavných kategóriách. Prvýkrát som o tomto filme počul v septembri, keď si odniesol Striebornú mušľu z festivalu v San Sebastiane. Ja som v septembri pracoval na filme Lidice, kde za kamerou stál Mexičan Antonio Riestra. Ten istý, čo si v nedeľu prevzal cenu Goya za kameru vo víťaznom filme večera Pan Negre. Dnes má Antonio 42 rokov a večer ma pozval na projekciu tohto filmu, tu v pražskej Lucerne, aby som vám nabudúce o ňom porozprával. Do skorého čítania!