Na MFF Bratislava prišiel z Cannes, kde šéfoval Týždňu kritiky. Svoje skúsenosti z prestížnych svetových festivalov tentoraz využil ako umelecký riaditeľ Bratislavského filmového festivalu. Matthieu Darras.
Na MFF Bratislava chcete ukázať bohatstvo európskej a svetovej kinematografie. Je to vôbec možné?
Premietneme viac ako sto hraných filmov, všetkých snímok dokopy je 175 a je to možné, lebo vo svete nevznikne sto skvelých filmov za rok. Na festivale však nepremietame len "masterpieces", a keby sme chceli skutočne premietnuť všetky dobré filmy, mohli by sme urobiť ešte jeden festival. Sám som videl vyše 600 filmov a vždy je to o výbere.
Čo ovplyvňuje vás výber?
Pri tvorbe programu sa pokúšam reflektovať moju víziu, vlastný prístup ku kinematografii. Do kina chodíme z rôznych dôvodov, vždy máme náladu na niečo iné. Ja sa pokúšam navyše počúvať viacero ľudí, v mojom tíme mám dokonca poradcov z rôznych krajín.
Ako spoznáte dobrý film?
Dobrý film musí mať súčasne dobrý príbeh, emócie a mal by ponúknuť odlišný pohľad na danú vec.
Pre divákov sú však atraktívne najmä komerčné filmy.
Nemôžeme zabúdať na biznis, ale nemal by hrať na festivale hlavnú úlohu, veľmi dobrým príkladom je festival v Cannes, kde miešajú ťažké umelecké filmy s komerčnými. Našou ambíciou je ponúknuť divákom filmy, ktoré sa nedostanú bežne do slovenskej distribúcie. Veľmi dobrým príkladom sú pre nás Karlove Vary, kde premietajú kvalitné nekomerčné filmy, ktoré týmto dostanú možnosť osloviť českých aj slovenských distribútorov.
Na MFF Bratislava prinášate dve nové súťaže, prečo?
Čo sa týka súťaže krátkych filmov, poslaním MFF Bratislava bolo vždy objavovať nové talenty, a na to tu je aj súťaž prvých a druhých hraných filmov. Hlavnou myšlienkou sa však stáva objaviť ich už na začiatku kariéry. Nie až vtedy, keď nakrútia prvý veľký film, pretože im to môže trvať aj desať rokov. Súťaž krátkych filmov je teda najmä o sprevádzaní nových talentov od ich prvého kroku.
A čo nová súťaž dokumentárnych filmov?
Situácia na Slovensku, čo sa týka dokumentárnych filmov, je podľa mňa zvláštna, pretože v zahraničí vieme dosť veľa o slovenských dokumentoch, ale na festivaloch premietate veľmi málo dokumentárnych filmov, podobne to bolo aj na MFF Bratislava. Súťažou sme chceli vyplniť túto medzeru, pretože dokumentárne filmy sú veľmi "živé" a kreatívne.
Napriek tomu nie je v tejto súťaži žiaden náš dokument. Prečo?
Poznám síce veľmi dobré slovenské dokumenty ako Osadné, Hranica alebo Ako sa varia dejiny a poznám aj ich tvorcov, ale nemôžeme ich zaradiť do súťaže, pretože by museli mať na festivale slovenskú premiéru. To je jedno z kritérií súťaže.
Ako hodnotíte ich kvalitu z pohľadu filmového kritika?
Slovenské filmy sú veľmi kvalitné. Napríklad Osadné od Marka Škopa je výnimočný film, pretože je veľmi ľudský, môžete tu vidieť jeho empatiu k postavám, a to robí film dojímavým. Tieto filmy majú veľmi silné postavy. Na druhej strane sú slovenskí dokumentaristi veľmi kreatívni, miešajú trocha bláznivého so skvelými nápadmi a prinášajú iný uhol pohľadu, napríklad vo filme Ako sa varia dejiny.
Skrýva sa ešte niečo za ich medzinárodným úspechom?
Dokumentaristi spolupracujú na medzinárodnej úrovni, naopak, slovenské hrané filmy nie sú príliš medzinárodné, nie sú otvorené ďalším stranám, a to je podľa mňa veľký problém.
V jednej z najzaujímavejších sekcií prinášate brazílske filmy. Máte k nim špeciálny vzťah?
Prvý nápad bol, že festival sa koná v zime a Brazília je dobrá na zahriatie. Ale keď to vezmem serióznejšie, na slovenských festivaloch premietajú veľmi málo brazílskych filmov, za desať rokov som ich videl v programe asi len pätnásť. Prekvapilo ma to, pretože Brazília je jedna z najproduktívnejších krajín, vznikne tu približne 120 filmov ročne. Existuje tu veľmi stereotypný názor na tieto filmy a prišiel správny čas otvoriť ľuďom oči, pretože ide o krajinu 21. storočia, bude tu olympiáda a o Brazílii budeme ešte veľa počuť.
Aké sú ich filmy?
Brazília je veľmi pestrá krajina a hlavným zámerom bolo ukázať práve pestrosť rozličných kultúr a ich vzájomných vplyvov, čo reflektuje veľa filmov.
A čo sekcia Otázka chuti s filmami o jedle? Francúzi sú známi ako veľkí gurmáni. Bol to váš nápad?
Áno, isteže, pretože ako chlapec som vyrastal v reštaurácii mojej mamy a jedlo mi je veľmi blízke. Táto sekcia vznikla na základe môjho trojročného hľadania na rôznych festivaloch, nie je veľmi jednoduché nájsť filmy špeciálne o jedle.
Z akých ingrediencií budete "varíte" MFF Bratislava?
Festival je dobrý vtedy, keď sa z pasívnych divákov stávajú aktívni, na to potrebujete veľa stretnutí s režisérmi a ďalšími tvorcami. Musí tu vzniknúť vášeň pre film, nie je to len o dobrom programe.
A privediete v budúcnosti viac hostí?
Pokúsim sa. Program tu bol vždy veľmi dobrý, ale myslím si, že festival potrebuje viac hostí a sú tu ďalšie veci, ktoré treba zmeniť. Pokúsime sa to všetko urobiť a uvidíme, ako to bude fungovať. Potrebuje to však čas.
Kto je Matthieu Darras
Matthieu Darras pochádza z Francúzska, vyštudoval sociológiu a politickú vedu v Paríži a Lyone. Kinematografii sa začal venovať v Los Angeles, písal reportáže o filmovom priemysle v Hongkongu a Japonsku. Od roku 1999 píše pre francúzsky filmový mesačník Positif. V roku 2001 založil európsku asociáciu mladých filmových tvorcov NISI MASA. Od roku 2005 pracuje ako programový riaditeľ sekcie Týždeň kritiky na MFF Cannes a je jedným z umeleckých šéfov MFF Alba v Taliansku. Umeleckým šéfom MFF Bratislava sa stal tento rok.