Film amerického režiséra Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea je preslávený úvodnou melódiou nemeckého skladateľa Richarda Straussa Tak vravel Zarathustra a kultovou klasikou Atmospheres, ktorej autorom je
maďarský skladateľ György Ligety.
Fanúšikovia týchto melódií si ich tentoraz môžu vypočuť naživo v Londýne. Hudbu ku Kubrickovému vedeckofantastickému veľdielu v londýnskej Royal City Hall zahrá orchester s veľkým zborom. „Naháňa to husiu kožu,“ hovorí Gillian Moore, šéf oddelenia súčasného umenia centra Southbank, združujúceho výstavné a koncertné siene v Londýne. Koncerty sa budú konať 7. a 8. apríla v rámci hudobného festivalu Ether, ktorý potrvá do 28. apríla a zameriava sa na inovácie, umenie a experimentovanie v hudbe.
„Je to ako opera,“ doplnil nemecký dirigent André de Ridder, ktorý sa
snaží zladiť veľký orchester a zbor s filmom, a u ktorého sa nikdy neprepokladalo živé stvárnenie melódií.
„Povedal by som, že je to perfektné spojenie hudby, divadla, drámy a výtvarného umenia,“ dodal. Kubrick pri natáčaní filmu v roku 1968 použil prevratné technológie a zvláštne efekty, ktoré vyzerajú futuristicky aj po 40. rokoch. Aj napriek tomu by sa podľa agentúry Reuters čudoval, keby videl úsilie vynaložené na prípravu premeny filmovej melódie na koncertnú verziu. Hlavnú prekážku predstavovalo pôvodné spojenie ústrednej melódie so zvukovými efektami a krátkymi dialógy a ich premena na kombinovanú nahrávku, ktorá v tejto podobe mala zostať navždy zachovaná. „Bolo komplikované, oddeliť to. Warner Bros nám s tým veľmi pomohol,“ vysvetlil Moore. Podľa dirigenta De Ridder, na to použili nový softvér, ktorý zobrazil rôzne frekvencie v odlišných farbách a dialóg mohli oddeliť od hudby. „Technicky to pre mňa zostáva zázrakom,“ dodal. Okrem toho zostáva najväčšou výzvou zladiť sto ľudí zo zboru a orchestra s filmom.
Kubrickovo umenie spočíva v schopnosti vybrať si klasickú hudbu alebo príležitostne moderné skladby, ktoré sa k jeho filmom hodia oveľa lepšie ako hollywoodska produkcia na mieru. Jeho veľkým objavom vo filme 2001: Vesmírna odysea bol najmä málo známy maďarský skladateľ Ligety, ktorý bol veľmi potešený, že jeho hudba je vo filme, ale zároveň prekvapený, pretože mu to predtým nikto neoznámil. Ligety sa pre film o vesmíre hodil zvlášť pre použitie mikropolyfónie, teda zvukov, ktoré vznikajú dvanástimi tónmi v piánovej oktáve. Dávajú pocit neistoty,“ napísal francúzsky hudobný učiteľ Simon Gallot v knihe György Ligety a populárna hudba. „Niekedy sú v hudbe násilné strety, rôzne rytmy, ktoré zvuk takmer rušia, až vyústia do disonancie,“ vysvetľuje. Disonancia vo filmovej melódii je pozitívna, hodnotí agentúra Reuters. Ale čo predstavuje vo filme a čo hovorí film ako taký? Celých 40 rokov o tom ľudia stále diskutujú. „Je to prosto absolútne výnimočný film,“ zhŕňa svoje
pocity z Kubrickovho filmu Moore.