Napriek tomu patrí tohtoročné Berlinale k veľkým udalostiam česko-slovenského filmu. Najväčšou hviezdou sa však nestali filmári, ale starosta Zemplínskych Hámrov z dokumentu Nesvatbov, ktorý robí všetko pre to, aby oženil a vydal všetku mládež v dedine.
"Československo“ je späť
Na Európskom filmovom trhu v rámci Berlinale mali opäť svoj stánok Slovenský filmový ústav a České filmové centrum. Spoločný stánok. Jeho výzdoba symbolizuje pevné puto medzi slovenskou a českou kinematografiou. Steny zdobili plagáty z filmov Nesvatbov, Nickyho rodina, Osadné, Hranica, Dom, Lietajúci Cyprián a ďalších. Tak z produkčnej stránky, ako aj obsahovo sa tohtoročná slovenská prítomnosť na festivale nesie v znamení Československa. Pozrime sa na Nesvatbov. Odohráva sa na Slovensku. Film má českú režisérku Eriku Hníkovou a českého producenta Jiřího Konečného, ale najväčšou hviezdou filmu sa v Berlíne stal starosta slovenskej dediny Zemplínske Hámre Jozef Gajdoš. Film slovenskej režisérky Zuzany Liovej Dom, o ktorý bol v rámci slovenského stánku v Berlíne vôbec najväčší záujem potenciálnych sales agentov, zasa premietli v českej verzii s českými hercami.
https://www.youtube.com/embed/e4m90ZSX_ls
Tretí film Osmdesát dopisů v réžii Václava Kadrnku je síce čisto český, ale má s Nesvatbovom aj s filmom Dom spoločnú zvláštnu melancholickosť a málovravnosť. Vo všetkých troch filmoch sledujeme panelákové sídliská, krásnu krajinu a rodinné domy, postavené navzdory režimu. V mysli divákov i profesionálov sa slovensko-česká prítomnosť na tohtoročnom Berlinale zliala vďaka týmto trom filmom do jedného veľkého bývalého Československa. "A to skutočne v Československu ešte existuje rozhlas, do ktorého hlási starosta obce?“ pýtal sa jeden z divákov po uvedení Nesvatbova. Divákovi zjavne ušlo, že sa dej filmu odohráva na Slovensku, a nie v Československu.
Najsledovanejšia je Nickyho rodina
Celkovo sa nedá povedať, že by česká kinematografia bola lepšia alebo silnejšia než slovenská nebo naopak. V čase, keď sa pripravujú silné slovenské látky, a keď Slovensko počas posledných dvoch rokov zabodovalo s niekoľkými špičkovými dokumentmi, sa obe krajiny stávajú úplne rovnocennými partnermi. Medzi najsledovanejšie filmy východnej Európy bude celkom isto patriť slovensko-česká Nickyho rodina, ktorej režisér Matej Mináč uzatvára svoju trilógiu filmov o záchrancovi židovských detí Nicholasovi Wintonovi. Tento film sa určite stane filmom celoeurópskej dôležitosti. Producent filmu Patrik Pašš v Berlíne s radosťou oznámil, že do nemeckej verzie Nickyho rodiny vstupujú dvaja významní nemeckí distribútori. O film tu prejavili záujem aj ďalší európski sales agenti.
"Ve dvou se to táhne líp“
Nad slovensko-českou filmovou vzájomnosťou sa ako symbol objavil Václav Havel, citovaný v Berlíne ako "československý prezident“. Jeho prvý film Odcházení premietali na filmovom trhu. Na rozdiel od Maďarska, ktorého kinematografia sa ocitla na prahu finančnej krízy, sa slovenským a českým filmom darí. Oba štáty bývalého Československa sa zasa stretli a zistili, že spoločne im to pôjde lepšie. Či však ide o znovuobjavenie "československej novej vlny“, o tom môžeme pochybovať. Dnešný film je totiž predovšetkým individuálny výkon, pretože kolektívny odpor proti štátnej moci nie je aktuálny. Aktuálne sú horúce témy, ktoré sú vo vzduchu, a osobný prístup k nim. Slovensko-česká spolupráca teraz nie je ideová, ale ekonomická nutnosť.
https://www.youtube.com/embed/rpcztcV49Jg