Chcete vidieť, ako vyzerá slávna Diablova biblia? Dozvedieť sa, kam až sa rozprestieralo britské impérium za svoje najväčšej slávy? Alebo uvidieť snímky každodenného života v Brazílii pred 150 rokmi? Nechce sa vám kvôli tomu cestovať ani na druhý koniec sveta, ani do najbližšieho archívu alebo galérie? Môžete to zvládnuť za pár minút z pohodlia vášho obývacej izby a bez míňanie peňazí za cesty - vďaka Svetovej digitálnej knižnici, spoločnému projektu Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) a americkej Kongresovej knižnice, ktorý bol spustenia pred rokom, 21. apríla 2009.
Tak blízko
Na úvodnej stránke webového portálu www.wdl.org je zobrazená mapa sveta, na ktorej možno podľa danej geografickej oblasti vyhľadávať digitalizované rukopisy, knihy, mapy, architektonické plány, zvukové záznamy alebo filmy, ktoré boli poskytnuté partnerskými knižnicami. Každá položka je sprevádzaná stručným, ale výstižným informačným textom, cez odkazy sa dá ľahko preklikať na časovo alebo tematicky príbuzné artefakty. Alebo je možné vyhľadávať priamo - podľa dátumu vzniku, miesta pôvodu, témy, druhu dokumentu alebo inštitúcie, ktorá ich uchováva. Všetko je možné preskúmavať v siedmich jazykoch (arabčine, čínštine, angličtine, francúzštine portugalčine, ruštine a španielčine), v ktorých on-line zbierka komunikuje. Len šušťanie starého papiera a vôňu zašlých stránok si treba domyslieť.
Pri zrode stál James
Duchovný otec projektu, riaditeľ Washingtonskej Kongresové knižnice James Billington, si pri jeho zakladaní nekládol malé ciele. Chcel vytvoriť bohatú databanku, obsahujúce vôbec najdôležitejšie primárne pramene zo všetkých oblastí sveta. Spoľahlivý a ľahko dostupný zdroj informácií a poznania pre študentov, vedcov a záujemcov o svetovú histórii, ktorý by vzájomne predstavoval a aproximovať i vzdialenej kultúry. Napriek tomu, že už terajší fond Svetovej digitálnej knižnice je veľmi zaujímavý, bol však tento zámer naplnený len čiastočne.
Hlavným nedostatkom súčasnej knižnice je jej torzovitosť. Vzhľadom na obrovskému priestorovému a časovému záberu (od 8000 rokov pred Kristom do súčasnosti) predstavuje zlomok relevantných dokumentov - celkom 1257. Možno síce argumentovať, že kvalita má prednosť pred kvantitou a každou položku je potrebné vybaviť kvalitným sprievodným textom (vrátane prekladu do siedmich jazykov), ale ani tak to nie je veľa.
Problémy
Ani počet partnerských inštitúcií (približne 30) nie je vzhľadom k počtu členských štátov UNESCO (193) práve ohromujúci. Avšak je to práve dôraz na šírku záberu a kvalitu spracovania, v čom sa Svetová digitálna knižnica líši od ostatných podobných internetových projektov, napríklad Europeany (zamerané len na starý kontinent), Google Books či Projektu Guttenberg, ktoré zatiaľ majú oveľa rozsiahlejší obsah. Zaujímavý je aj akcent na mimoeurópske témy a snaha prispieť k rozšíreniu iného než anglického a "západného" obsahu na svetovej sieti. Knižnica môže tiež výrazne prispieť k zachovaniu kultúrneho dedičstva ľudstva - tým že uchráni minimálne digitalizované kópie dôležitých prameňov, ktorých zachovanie môže v bežných podmienkach ohroziť zub času, prírodné katastrofy alebo vojny.
K Českej republike sa rovnako ako pri minulom otvorení knižnice vzťahuje päť dokumentov - fotografie Pražského hradu, Národného múzea a Pravčická brána, Manifest k Československému ľudu v Amerike a už spomínaný Codex gigas čiže Diablova biblia, manuskript z Čiech 13. storočia, ukradnutý v Prahe Švédmi za tridsaťročnej vojny. Všetky pochádzajú zo zbierok zahraničných knižníc, žiadna česká inštitúcie zatiaľ v zozname partnerov Svetovej digitálnej knižnice nefiguruje.