Majster pera a znalec ľudských duší, básnik, prozaik, publicista, redaktor, matičný pracovník František Hečko sa narodil pred 105 rokmi, 10. júna 1905 v Suchej nad Parnou pri Trnave. Dokázal jedinečne opísať človeka spätého s pôdou, jeho minulosť, prítomnosť i budúcnosť s hlbokým prienikom do skutočnosti, v ktorej sa narodil a dozrieval.
S menom Františka Hečku sa nerozlučne spája román Červené víno, autorovo prvé prozaické a najvýznamnejšie dielo vôbec. Začal ho písať v prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia. Pôvodne mal byť krátkou rozprávkou o spisovateľovej matke Rozálii a vo vysielaní Slovenského rozhlasu ju chcel uverejniť básnik Ján Kostra. Jeden zážitok však prerástol do druhého a ten do ďalšieho... Po päťročnej namáhavej práci bolo kapitol až šesťdesiat a vznikol rozsiahly generačný román v troch zväzkoch, ktorý patrí medzi vrcholné diela modernej slovenskej prózy. Ján Kostra navrhol autorovi román nazvať Červené víno. V roku 1948 Červené víno vyšlo s obálkou a vstupnými ilustráciami Martina Benku. Získalo si domácich i zahraničných čitateľov. Vyšlo v českom, ruskom, slovinskom, bulharskom, nemeckom, maďarskom a litovskom preklade a roku 1973 ho sfilmovala aj Slovenská televízia.
Do literatúry vstúpil František Hečko začiatkom 30. rokov 20. storočia zbierkou básní sociálneho súcitu a vzdoru Vysťahovalci (1931). Aj neskôr sa autorsky pripomínal najmä ako básnik v zbierkach Na pravé poludnie (1942), či Slovanské verše (1946).
Až jeho prvé a hneď vrcholné prozaické dielo, román Červené víno prezradilo, že sa v Hečkovi skrýva románopisec hlbokých epických rozmerov, rozsiahlej osobnej i spoločenskej skúsenosti. Čerpal v ňom látku z prostredia rodného malokarpatského regiónu a sledoval postavy, ktorým na najvyššom stupni životných hodnôt stoja práca a láska, ustavične zápasiace s ľudským egoizmom a tlakom sociálnych pomerov. Po románe Červené víno sa František Hečko venoval už iba prozaickej tvorbe. Autor to okomentoval slovami: "Poézia mi bola školou, v ktorej som sa vyučil za prozaika". Jeho romány sú charakteristické neobyčajne bohatým, expresívnym jazykom. Román Červené víno sa pokladá za vyvrcholenie celej dovtedajšej prozaickej tvorby s dedinskou tematikou a zavŕšením snáh o zobrazenie tejto témy v rámci tradičnej realistickej metódy.
Románom Drevená dedina (1951) prispel František Hečko, od roku 1948 člen Komunistickej strany Československa, k tvorivému rozvoju metódy socialistického realizmu. V duchu aktuálnych požiadaviek literárne zručne stvárnil radikálne socialistické premeny na slovenskom vidieku.
V románe Svätá tma (1958) podrobil Hečko zásadnej kritike slovenský klérofašizmus. Striktne rozlišoval medzi ľudáctvom drobných ľudí, ktorí sa k programu Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (HSĽS) pridali kvôli náboženskému a národnému cíteniu a medzi tými, ktorí sa agresívnym spôsobom zmocnili vlády nad celým národom.
Odborné poľnohospodárske vzdelanie získal František Hečko na Vinársko-ovocinárskej strednej škole v Bratislave, organizačno-ekonomické na Hospodárskej škole v Košiciach, kde aj zmaturoval. V rámci svojho vzdelania vystriedal viacero zamestnaní, od hospodárskeho správcu a družstevného revízora, cez redaktora hospodárskych, ľudovýchovných a osvetovo-popularizačných časopisov, až po vydavateľského redaktora a editora v Matici slovenskej v Martine a profesionálneho spisovateľa. V Martine žil od roku 1946 a tam aj 1. marca 1960 zomrel.