V piatok 26. novembra uplynie 25 rokov od úmrtia spisovateľa, národného umelca Ruda Morica, jedného z najplodnejších a najčítanejších autorov prózy pre deti.
Písal do detských časopisov, recenziami a publicistikou prispieval do týždenníkov (Život, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Mladá tvorba, Zlatý máj) a tiež do dennej tlače. Napísal desiatky kníh pre deti a mládež. Prvá kniha Lyžiar Martin mu vyšla v roku 1947, posledná Rybka so zlatou korunou v roku 1989, už po jeho smrti.
Moricovu prózu prekladali do nemčiny, maďarčiny, ruštiny, poľštiny, bulharčiny a ďalších jazykov. Rozprávku O divej kačičke aj sfilmovali, kniha Z poľovníckej kapsy vyšla v deviatich vydaniach, známe sú i Rozprávky z lesa, Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu, Smutný Suarez. Po smrti mu vyšlo ešte šesť kníh.
Rudo Moric sa narodil 27. marca 1921 v Sučanoch pri Martine. Vplyv na jeho vzťah k detskej knihe a literatúre malo práve martinské prostredie, v ktorom vtedy vychádzali najkrajšie knihy a časopisy pre deti. Všetko vzácne čo dostal v detstve, si nenechával pre seba, ale rozprávky či povesti ďalej rozdával iným.
V roku 1941 vyštudoval učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou, v roku 1950 absolvoval externé štúdium na Pedagogickej fakulte UK v Trnave a v roku 1970 získal titul PhDr.
Učiť začal Rudo Moric v Belej pri Martine a po vypuknutí SNP sa stal príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku, s ktorou sa zúčastnil bojov pri Strečne a Vrútkach, kde ho zranili. V novembri 1944 ho zajali a internovali v nemeckých zajateckých táboroch. Po roku 1945 bol osvetovým dôstojníkom a redaktorom kultúrnej rubriky Obrany ľudu, ako pedagogický referent viedol dramaturgiu školených filmov v Školfilme, v rokoch 1959-1980 bol vedúcim oddelenia literatúry pre mládež vo Výskumnom ústave pedagogickom, v roku 1959 súčasne tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Riaditeľom vydavateľstva Mladé letá v Bratislave bol Rudo Moric od roku 1959 až do svojej smrti.
Zomrel v Bratislave 26. novembra 1985 na druhý infarkt vo veku 64 rokov.