Tú druhú strávil v exile vo Francúzsku, kde dozrel v jedného z najvýznamnejších predstaviteľov hudobného romantizmu. Včera uplynulo 200 rokov od narodenia tohto slávneho skladateľa.
Fryderyk Franciszek Chopin sa narodil v dedinke Zelazowa Wola 22. februára 1810 (podľa iných zdrojov 1. marca) ako druhé zo štyroch detí francúzskeho emigranta Nicholasa Chopina a jeho poľskej ženy Justin. Krátko po jeho príchode na svet sa celá rodina presťahovala do neďalekej Varšavy, kde Chopinov otec získal slušne platené miesto učiteľa na varšavskom lýceu, na ktorom v rokoch 1823 až 1829 študoval aj samotný Fryderyk. Podľa životopisca prežil malý Chopin šťastné detstvo, v ktorom svoje tri sestry často bavil vtipnými scénkami i svojimi mimoriadnymi imitačnými schopnosťami. Od muzikálnych rodičov dostal do vienka nielen lásku k hudbe a umeniu vôbec, ale aj silne vlastenecký vzťah k Poľsku. Jeho výnimočný vzťah k rodnej krajine neskôr okomentovala francúzska spisovateľka George Sandová slovami, že Chopin bol "viac poľský ako samotné Poľsko". Rovnako ako Mozart alebo Beethoven oplýval Chopin zázračným hudobným talentom od narodenia.
Prvú skladbu - Polonézu g mol - zverejnil v siedmich rokoch. Neuplynul ani rok a varšavskú spoločnosť uchvátil dokonalou technikou hry na klavíri. Vtedy bol už dva roky žiakom Vojtecha Živného, rodáka z Čiech, od ktorého čerpal základy hudobného vzdelania. Svojbytný hudobný vývoj nádejného muzikanta podporovali na varšavskom konzervatóriu a univerzite aj jeho ďalší učitelia, ktorí mu prezieravo nechávali voľné ruky. Keď Chopin v roku 1830 prvýkrát predviedol svoju Fantáziu na poľské piesne, bol ako dvadsaťročný mladík oslavovaný ako poľský národný skladateľ. Vtedy sa však už zdržiaval vo Viedni a nie v Poľsku, odkiaľ ho definitívne vyhnali udalosti spojené s novembrovým povstaním (1830) proti ruskej nadvláde.
Druhú polovicu života prežil Chopin vo francúzskom exile, kde si svojimi recitálmi a vyučovaním talentovaných dcér z bohatých rodín zarobil dosť peňazí, aby mohol žiť na úrovni. Aj keď sa v Paríži rýchlo udomácnil a stal sa obdivovaným priateľom vodcov romantického hnutia, cítil sa Poliakom a smútok za vlasťou premietal do svojej hudobnej tvorby. Za 39 rokov skomponoval Chopin viac ako 200 skladieb, z ktorých väčšinu venoval svojim blízkym a priateľom.
Svieže rytmy poľskej ľudovej hudby mu potom boli druhou zásadnou inšpiráciou. Mazurka, polonéza a valčíky v Chopinovom expresívnom podaní však neboli určené na tanec, ich tanečná forma bola skôr základom pre jeho odvážne nápady a hudobné fantázie. Posledné roky Chopinova života silno poznamenala tuberkulóza, na ktorú ochorel. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov hudobného romantizmu, ktorý sa zdržiaval napríklad aj v Mariánskych Lázňach a Karlových Varoch, zomrel v Paríži 17. októbra 1849. Pochovaný bol za sprievodu Mozartovho Requiem a vlastného smútočného pochodu na cintoríne Pere-Lachaise. Do milovaného Poľska putovalo aspoň jeho mŕtve srdce, ktoré je uložené vo varšavskom Kostole svätého kríža.