Dobromyseľný vojak Švejk na jednej strane a mrazivo éterický fanatik Karel Kopfrkingl zo Spaľovača mŕtvol na strane druhej --- to sú len dve z mnohých umeleckých tvárí jedného z najlepších hercov českej histórie Rudolfa Hrušínského staršieho. Herec, ktorý dokázal skĺbiť všeobecnú popularitu s vysokou kvalitou svojej práce, sa predovšetkým v posledných rokoch svojho života stal aj silnou morálnou autoritou a jeho osobnosť presiahla oblasť umenia.
Rudolf Hrušínský sa narodil pred 90 rokmi, 17. októbra 1920. Na svet prišiel v Novom Etynku, dnešnoých Nových Včelniciach. Umelecké meno Hrušínský prijal v roku 1919 jeho otec, pôvodným menom Rudolf Böhm. Na ochotníckych doskách hral už od detstva. Po presťahovaní do Prahy študoval na gymnáziu a neúspešne sa hlásil na konzervatórium. Preto už v pätnástich rokoch začal profesionálnu hereckú dráhu. Ešte za nemeckej okupácie získal angažmán v Mestských divadlách pražských. Na konci vojny sa tiež oženil, v roku 1946 sa mu narodil syn Rudolf a v roku 1955 druhý syn Jan. Obaja synovia pokračujú v rodinnej hereckej tradícii a herecké skúsenosti majú aj jeho vnuci Kristýna Hrušínská a Rudolf Hrušínský najmladší.
V Mestských divadlách pražských pôsobil, s výnimkou krátkeho pôsobenia v Divadle na Vinohradoch, až do roku 1960. Vtedy prijal ponuku režiséra Otomara Krejčího a stal sa členom Národného divadla. Na tejto scéne vytvoril v
nasledujúcich takmer tridsiatich rokoch svoje kľúčové divadelné úlohy (napríklad Jaga v Othellovi či baróna Krug v Bielej choroby). Okrem herectva sa venoval aj režisérskej práci.
Široká verejnosť pozná Hrušínskeho najmä z jeho filmových rolí. Populárne sú jeho postavy rozporuplných mladíkov v predvojnových filmoch Cesta do hlbín študentovej duše, Predtucha či Hmly na blate. Po vojne si zahral napríklad v dodnes neprekonateľnom "dobrom vojákovi" Josefa Švejka. V zlatej ére slovenského filmu v šesťdesiatych rokoch zažiaril vo Spalovačovi mŕtvol Juraja Herza či Rozmarnom lete Jiřího Menzela. Výrazné úlohy vytvoril v ďalších rokoch okrem iného vo filmoch Dym zemiakovej vňate, Traja veteráni či Vesničko má středisková. V čase politického uvoľnenia v druhej polovici šesťdesiatych rokov bol Hrušínský za svoju tvorbu ocenený titulom zaslúžilý umelec. Potom však v roku 1968 podpísal manifest Dvetisíc slov a svoj podpis po augustovej okupácii Československa odmietol odvolať. Musel sa vzdať pedagogickej činnosti na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení, spoluprácu s ním prerušila televízia, rozhlas aj film. Aj divadelné úlohy v tomto období prichádzali sporadicky.
Ani nútená odmlka však nevymazala Rudolfa Hrušínského z priazne divákov a potom, čo po siedmich rokoch zákaz pominul, vrátil sa herec späť na plátna kín i televízne obrazovky. Jeho umenie a osobný kredit nemohol opomenúť ani vtedajší komunistický režim, ktorý Hrušínskeho v roku 1988 vyhlásil za národného umelca.
V novembri 1989 sa Hrušínský v rozhlasovom rozhovore, ktorý si vypočulo aj stotisícové zhromaždenie na Václavskom námestí, postavil na stranu nenásilia. Potom vstúpil priamo do politického života, keď prijal ponuku Občianskeho fóra na kandidatúru do Federálneho zhromaždenia v prvých slobodných voľbách. V júni 1990 získal 160--tisíc preferenčných hlasov a svoj mandát vykonával až do konca volebného obdobia v roku 1992, hoci bol z pomerov v vtedajších zákonodarných orgánoch skôr roztrpčený. Rudolf Hrušínský zomrel po ťažkej chorobe 13. apríla 1994 v Prahe vo veku nedožitých sedemdesiatich štyroch rokov.