Milovník rieky Mississippi je dnes známy hlavne vďaka dvom knihám pre deti, počas života, ohraničeného dvoma návštevami Halleyovej kométy, toho ale stihol oveľa viac. Autor početných poviedok a čŕt a bývalý riečne kapitán, vlastným menom Samuel Langhorne Clemens, zomrel pred 100 rokmi, 21. apríla 1910.
Cestovateľ
Majstrovsky rozprávač a pozorovateľ života precestoval počas svojho života nielen Spojené štáty, ale aj poriadny kus sveta. Zavítal aj do strednej Európy a so čitatelia sa nezabudol podeliť ani so svojimi zážitkami z Mariánskych Lázní, ktoré opísal s (pre neho) typickú nadsádzkou a láskavým humorom. Najviac ale Marka Twaina preslávila diela spätá s lenivým a majestátnym veľtokom, ktorý na prelome 50. a 60. rokov 19. storočia dôverne spoznal aj ako lodivod jedného z parníkov. Rieka Mississippi nechýbala v Dobrodružstvá Toma Sawyera (1876) ani odberateľskom Dobrodružstvo Huckleberryho Finna (1884), ktoré Ernest Hemingway označil za začiatok modernej americkej literatúry. Idylické Twainovo spomínanie na vlastné detstvo odvtedy čítali generácie detí po celom svete, ktoré túžia po tom, zažiť rovnaké dobrodružstvo ako Huck a Tom, preukázať rovnakú odvahu a nebojácnosť v boji s ozajstnými zločincami, zaľudnenými rodičmi i domácimi prácami a školskej dochádzky.
Malý sadzač
S tou mal pritom mladý Sam sám veľké problémy, poriadne čítať a písať sa vraj naučil až v 13 rokoch potom, čo zomrel jeho otec. K písaniu sa dostal vďaka staršiemu bratovi, ktorý ho najprv zamestnal vo svojich novinách ako tlačiarenského pomocníka. Neskôr sa vypracoval na sadzači a časom písal vlastné príspevky. Keď brata opustil, prešiel niekoľkými tlačiarňami na západnom pobrežia, kde si zároveň vďaka knižniciam doplnil vzdelanie. A tiež sa nezabudol pozerať okolo seba.
Huckleberry a tí druhí
Twain často vychádzal z vlastných zážitkov, napríklad v Živote na Mississippi (1883) nechýbajú zmienky o jeho lodivoda skúsenostiach. Jim spisovateľ vďačil aj za pseudonym, ktorý podľa svojich slov prevzal od jednej z legiend mississippské plavby, kapitána Isaiaha Sellersa (zvolanie "Mark Twain" označovalo, že ku dnu ešte dva Šahy). Iná verzia ale tvrdia, že pseudonym sa zrodil počas Clemensovy cesty z Missouri na západ, keď si objednával dva drinky. Isté však je, že prvýkrát sa tak spisovateľ podpísal vo februári 1863 a menu Mark Twain zostal verný do konca svojho života. Počas neho vydal na päť desiatok kníh, z ktorých českí čitatelia poznajú aj Prince a chuďase, odohrávajúceho sa v Anglicku 16. storočia, alebo jednu z prvých lastovičiek vedecko literatúry, satirický román Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša. V ňom Twain uplatnil aj svoju záľubu v technike, ktorá ho ale takmer priviedla na mizinu.
Spisovateľ, ktorý dobre zarábal už ako lodivod (plat aj prestíž zodpovedali dnešným pilotom dopravných lietadiel), sa spálil napríklad pri investícii do jednej tlačiarenskej novinky. Na pokrok ale nezanevrel, patril k prvým užívateľom písacieho stroja a medzi Twainovými priateľmi nechýbal napríklad elektrotechnický génius srbského pôvodu Nikola Tesla. O peniaze prišiel však spisovateľ aj úplne bez prispenia techniky, keď precenil svoje publikujúce schopnosti a záujem čitateľov o životopis pápeža Leva XIII.
Nič z toho ho ale nezasiahlo toľko, ako náhla smrť niekoľkých najbližších ľudí vrátane dvoch dcér a manželky. Začiatok nového storočia ho tak zastihol v depresiách. "Na svet som prišiel v roku 1835 spolu Halleyovej kométy (Presnejšie povedané dva týždne po jej prelete okolo Zeme). Tá sa vráti na budúci rok a čakám, že s ňou zase odídem, "povedal vraj rok pred smrťou. A nemýlil sa, zomrel vo svojom dome v Connecticute na infarkt len deň po najbližšom priblížení preslávenej kométy k Zemi.