Čistá hlava ešte nič neznamená

Od pondelka je na svete nový album Richarda Müllera, čo by mal byť dostatočný dôvod na oslavu. Môžeme byť radi, že máme niekoho, kto kultivuje slovenský pop a aj napriek občasným experimentom stále patrí medzi najpredávanejšie mená na hudobnom trhu. Nezačínajú však jeho albumy trpieť syndrómom skupiny Elán, keď zavedená značka predáva a obsahu sa už príliš nevenujeme?

Spevák vyhlásil, že jeho novinka s názvom Monogamný vzťah je najlepším a najautentickejším albumom. Ten druhý prívlastok nemusíme spochybňovať, prvý áno. Väčšina z dvanástich piesní je niekomu venovaná, až môžeme mať pri počúvaní dojem pripomínajúci čítanie ženského časopisu. Najprv niečo o partnerských vzťahoch (tentoraz vzývanie monogamie), potom narážky na životné peripetie s omamnými látkami (tentoraz očistné zistenie, že najlepšou drogou je čistá hlava), potom sypanie si popola na hlavu za rozvrátenú rodinu venované vlastným deťom a popri trojici piesní o anjeloch ešte niekoľko piesní o láske s nežne erotickými námetmi. Müller sa predstavuje ako autor textov aj hudby, namiesto hravého veršovania predchádzajúcich albumov ("mama tato ujo teta, je koniec sveta") však do uší bije toporné rýmovanie pomocou nasilu pospájaných slov vzťah-vrah-prach či krvák-prvák. Problémom je zrejme to, že Müller pri tomto albume varil z prvej vody a všetko vzniklo za pár dní a nocí. Namiesto vyzretej výpovede je to skôr sumár prvých nápadov, akýsi hudobný burčiak s dobre zohranou kapelou a so spevákom uneseným pohodovou atmosférou v newyorskom nahrávacom štúdiu a vierou vo vlastnú improvizačnú dokonalosť. "I think we are genius!" vyhlási na záver jednej z piesní, keď v štúdiu zavládne na pár sekúnd ticho.
Pomalé piesne bývajú na väčšine albumov iných interpretov iba akýmsi korením, u Richarda Müllera sa pravidlom stáva presný opak a komorne ladené piesne v jeho tvorbe dominujú. Tentoraz tvoria dve tretiny celkového počtu. Dojem monotónnosti sa zvýrazní, ak si ich pustíte za sebou, čím vzniká monolit ospalého recitovania sprevádzaného pokojnou barovou hudbou s gitarami a perkusiami. Spevák sa vyjadril, že keď bude mať 69 rokov, nahrá album, kde nebude žiadna hudba a iba bude rozprávať. Ak by z niektorých piesní na albume Monogamný vzťah stiahol hudobnú stopu, už by mal väčšiu časť hotovú s tridsaťpäťročným predstihom. Aspoň čiastočnou záchranou albumu sú rockovejšie znejúce piesne ako Najlepšia droga či v rádiách nasadená pieseň Asi to tak musí byť - asi jediná s nejakou šancou stať sa hitom, ktorej k záveru výrazne pomohol svojím spevom aj John Lardieri stojaci pri zrode Müllerovho nápadu vrátiť sa z Ameriky s novým albumom v kufri.
Zvláštnosťou tohto albumu je trojica piesní o anjeloch, akýsi voľný cyklus, ktorý mohol byť pokojne aj jedinou piesňou. Krátko po vojne sa na Slovensku rozvírila debata okolo románu Hany Zelinovej Anjelská zem (spisovateľka to ťažko niesla až do konca života), keď kritik Jozef Felix poukázal na problém "anjelských zemí" v slovenskej literatúre, teda na istú odtrhnutosť od reality. Anjelské témy sa k nám v tomto roku vracajú hneď dvoma cestami, najprv v podobe televíznych Anjelov strážnych, najnovšie v podobe Müllerových piesní. Namiesto úniku z reality však v jeho prípade predstavujú únik k overeným biblickým metaforám, ktoré sa objavujú aj v iných piesňach, kde sú kríže a bohovia tiež hojne zastúpení.
Bezprostrednosť, uvoľnenosť a surová úprimnosť sú podľa niektorých kritikov najväčšími prednosťami albumu, otázne však je, či bol newyorský pobyt skutočne vhodným časom na umeleckú výpoveď, pretože výsledkom je skôr spoveď. Na druhej strane nesedí kňaz, ale publikum, ktoré má svojho speváka rado, a tak jeho najnovšie rozjímanie nad vlastným životom bez výraznejších nápadov možno prijme s väčším pochopením než si zaslúži. Monogamný vzťah je nehitový album, čo by mohla byť jeho prednosť, keby neniesol viaceré známky podmienok, v ktorých vznikol. Zdanlivo je všetko v poriadku: štvorica amerických hudobníkov urobila, čo v krátkom čase mohla, Richard Müller sa vyspieval zo svojich životných skúseností. Škoda len, že sa týmto albumom pokúša predať obyčajnú nepripravenosť ako cnosť.