Východ sa stretáva so západom
Na celom svete ľudia zvyšovali svoju postavu pomocou vysokých topánok. Jedným z najextrémnejších príkladov sú tzv. „koturny“, ktoré majú svoj počiatok v antike, rovnako ako tzv. qabqab – vysoké topánky z Blízkeho a Stredného východu. Tieto dva druhy vysokých topánok spolu počas renesancie súperili. Vysoký podpätok sa stal v západnej móde 16. storočia najprv exotickým doplnkom privezeným z Blízkeho východu, ale postupne sa do západnej módy natrvalo včlenil.
Na vysokej nohe
Než sa v Európe 16. storočia prvýkrát objavili topánky na vysokom podpätku, nosili sa už celé stáročia ako súčasť jazdeckého úboru a znak spoločenského štatútu na Blízkom východe. Prvý, kto v Európe začal nosiť vysoké podpätky ako symbol postavenia, boli muži. Ženy ich však čoskoro nasledovali – vítali najmä schopnosť vysokých topánok opticky zmenšovať chodidlo. Hoci medzi pánsku a dámskou obuvou so zvýšeným podpätkom existovali rozdiely už v tejto rannej dobe, skutočným znakom určujúcim pohlavia sa stali až sto tridsať rokov po ich európskej premiére.
Pocit, že sa zabáram
Hoci vysoký podpätok oproti koturnám ponúkal lepšiu mobilitu, mal aj svoje obmedzenia. Než Európania začali dláždiť ulice, boli tieto plné splaškov a odpadkov z každodenného života obyvateľov. A tak hoci vedel vysoký podpätok nadvihnúť chodcov a jeho oblečenie nad tieto nečistoty, občas sa celý zaboril, tak kvôli tomu boli vymyslené rôzne vylepšenia. Napríklad v Anglicku boli v tridsiatych a štyridsiatych rokoch osemnásteho storočia veľmi populárne dreváky, do ktorých podpätkové topánky zapadli na mieru.
Kráľovský dvor
Počas sedemnásteho a osemnásteho storočia boli vysoké podpätky v Európe indikátorom spoločenského postavenia mužov i žien. Vo Francúzsku sa z vysokých podpätkov stal kráľom regulovaný spoločenský odznak. Napríklad počas vlády Ľudovíta XIV. (1643 - 1715) bolo prikázané, že len ľudia s prístupom ku kráľovskému dvoru môžu nosiť červené vysoké podpätky. Kým krátko po smrti Ľudovíta XIV. muži od vysokých podpätkov rýchlo upustili, ženy sa ich naopak celkom chopili. Počas vlády Ľudovíta XV. boli módne podpätky uprostred zúžené a dole v záujme väčšej stability rozšírené. Táto kombinácia ladného tvaru a robustnej konštrukcie sa dočkala obrodenia v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. Hoci tieto modernejšie verzie mali oveľa dramatickejšie krivky pri ukotvení podpätku k topánke, stále sa jednalo o podpätok známy ako "Ľudovít".
Preč s podpätkami
Rastúca kritika ľahkovážnej extravagancie značila koniec aristokratického veku. S revolúciou vo vzduchu začali najvyššie spoločenské triedy Európy a severnej Ameriky užívať skôr konzervatívnejšiu estetiku strednej triedy. Na začiatku 18. storočia muži úplne opúšťajú vysoké podpätky. Dámske podpätky sa naopak preťahujú a zvyšujú a zotrvávajú tak až do konca storočia, kedy sa opäť výrazne znížili. Po francúzskej revolúcii potom podpätky rýchlo vypadávajú z módy. Módnemu svetu na začiatku 19. storočí vládnu ploché topánky a vysoké podpätky si na svoju ďalšiu módnu vlnu musia počkať ďalších bezmála päťdesiat rokov.
Našlapovať z vysoka
Podpätky neboli na západe v móde skoro päťdesiat rokov. V polovici devätnásteho storočia sa však v mestách ako New York alebo Paríž začínajú stavať dlhé dláždené bulváry, ktoré znamenajú predzvesť nového veku – promenády, návštevy kaviarní, nahliadanie do veľkých výkladov obchodov. Akonáhle začali bohaté ženy využívať nový mestský spôsob života, módna obuv znovu objavila vysoký podpätok.
Nové výšiny pre ženy
Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia došlo k výraznému pokroku v ženskej emancipácii a ženy sa pustili do aktivít, ktoré boli predtým výhradne mužskou výsadou. Avšak pritom si neodpustili obúvať topánky s vysokými podpätkami. Vysoký podpätok ako typicky ženský módny doplnok vstúpil do diskusií o emancipácii ako argument proti tvrdeniu, že emancipované ženy musia na úkor nových slobôd obetovať svoju ženskosť. V dvadsiatych rokoch minulého storočia dosiahli podpätky aj sukne nové vrcholy, rovnako ako možnosti, ktoré sa ženám naskytli.
Hollywoodske podpätky
Krach newyorskej burzy roku 1929 spôsobil na západe ekonomický pokles. Hollywood tíšil obete ekonomickej krízy filmovými únikmi, v ktorých herci často vystupovali v okázalých kostýmoch. V tej dobe vznikli jedny z najoriginálnejších podpätkových a platformových topánok.
Počas vojny
Napriek ekonomickému strádaniu spôsobenému vojnou, boli v štyridsiatych rokoch minulého storočia módne extrémne vysoké podpätky. Dokonca i v najtemnejších dňoch dekády vznikali z dostupných materiálov (drevo, slama a hadej kože) zaujímavé, vzdušné a hravé topánky.
V móde
Po skončení druhej svetovej vojny vyšli platformové topánky rýchlo z módy. Akonáhle sa muži vrátili z frontu a zaujali svoje civilné zamestnania, ženy boli opäť žiadané v domácnosti pri sporáku. Móda vyžadovala ženskosť a stiletta – ihličkové podpätky, ktoré nútia nositeľky vypnúť hruď a boky a zdôrazňujú tak ženskú postavu, toto zaručovala. Úspech ihličkových podpätkov bol do určitej miery spôsobený aj technologickým pokrokom počas vojny. Ku koncu štyridsiatych rokov dosiahli návrhári úspech v hľadaní nových pevných materiálov a vznikli prvé oceľové podpätky – ľahké, tenké a predsa schopné ustáť veľkú záťaž. Nová oceľová stiletta (ihličkové podpätky) mohla rásť do nebeských výšin.
Držať sa pri zemi
Spoločenské nepokoje šesťdesiatych rokov minulého storočia narušili v dámskej obuvnej móde vládu vysokých podpätkov. Mladá generácia si obľúbila vzhľad „malého dievčatka“ so škandalózne krátkou minisukňou, farebným priliehavým oblečením a nízkymi topánkami. Prakticky všetci návrhári sa v tejto dobe od vysokých podpätkov odkláňajú. Go-go topánky s nízkymi podpätkami dizajnéra Andrého Courrégesa sa stali ikonou šesťdesiatych rokov a minisukne Mary Quantovej by boli s vysokými podpätkami nemysliteľné. Dokonca aj vynálezca stiletta (ihličkového podpätku), Roger Vivier, od vysokých podpätkov upustil a tvoril len nízke topánky s veľkými prackami a rozmernými čačkami, ktoré zdôrazňujú hravého ducha svojej doby.
Chlapci na vysokých podpätkoch
S nohami na zemi a hlavou v oblakoch pokračovala mládež sedemdesiatych rokov minulého storočia v kultúre vzdoru začatej ich predchodcami o dekádu skôr. Rúcanie zavedených noriem mužského a ženského správania dovolilo vzniknúť novým módnym extrémom. Prvýkrát od aristokratických čias začali muži opäť nosiť vysoké topánky, zatiaľ čo ženy si obľúbili priliehavé džínsy s neskutočne provokatívnymi topánkami na vysokých podpätkoch.
Vysoká kultúra/nízka kultúra
Cez nastupujúcu módu korektného profesionálneho oblečenia a vznik "neformálnych piatkov" (v niektorých zamestnaniach bol piatok dňom, kedy nebol vyžadovaný oblek s košeľou a kravatou), sa vysoký podpätok udržal na módnom výslní až do konca dvadsiateho storočia. Obohatené o kultúrne vplyvy ako napríklad „punk rock“, zostali vysoký podpätok aj platforma súčasťou vysokej módy, ako aj módy ulice.
Vysoká móda
Dnes sú módne móla vysokých podpätkov plné. Dizajnéri ako Manolo Blahnik, Jimmy Choo a Christian Laboutin im vtlačili image privilégia a luxusu. Napriek úspechu plochých pohodlných črievičiek, zostáva vysoký podpätok aj po štyroch storočiach hlásateľom spoločenského statusu, zdôrazňuje postavu i sexapeal.
Zdroj: Egon Schiele Art Centrum, Český Krumlov